Slovenská republika sa po páde železnej opony v roku 1989 postupne stáva krajinou, kam prúdi stále viac cudzincov. Prichádzajú nielen utečenci, hľadajúci medzinárodnú ochranu pred prenasledovaním, ale aj cudzinci, pre ktorých je Slovenská republika iba tranzitnou krajinou na ich ceste do krajín západnej Európy - stále je však viac tých cudzincov, pre ktorých je cieľovou krajinou.

Na príliv cudzincov musela Slovenská republika nutne reagovať. Prijala všetky podstatné medzinárodné dokumenty týkajúce sa ochrany ľudských práv a azylovej problematiky. Je stranou Dohovoru o právnom postavení utečencov, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. Túto matériu upravuje tiež Listina základných práv a slobôd a zákon o azyle.

Zaistenie cudzincov v podmienkach Slovenskej republiky upravoval zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, ktorý bol od 1. januára 2012 nahradený zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.

Ďalšia publikácia z úspešnej edície vydavateľstva Wolters Kluwer obsahuje výber publikovaných a nepublikovaných judikátov a rozhodnutí vzťahujúcich sa na rozhodovaciu prax súdov vo veciach úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Rozhodnutia odrážajú právnu úpravu zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, ako aj predchádzajúcu úpravu obsiahnutú v zákone č. 94/1963 Zb. o rodine a v súvisiacich právnych predpisoch.

Publikácia je členená do desiatich kapitol zameraných na oblasť rodičovských práv a povinností, náhradnej starostlivosti, poručníctva, opatrovníctva, problematiku výživného, určenia rodičovstva, osvojenia, medzinárodnoprávnej ochrany detí a procesnoprávnych súvislostí v rôznych oblastiach týkajúcich sa maloletých detí.

Daňový únik predstavuje z terminologického hľadiska nielen v podmienkach SR, ale aj z nadnárodného i medzinárodného pohľadu závažný hospodársky a celospoločenský problém, ktorý nežiaduco ovplyvňuje daňové príjmy štátneho rozpočtu a tým aj plnenie základných funkcií štátu. Daňové úniky sa de facto vyskytujú pri každom druhu daní, čo potvrdzujú aj odborné stanoviská MF SR. V najväčšej miere sú badateľné na úseku nepriamych daní, konkrétne pri dani z pridanej hodnoty a jednotlivých spotrebných daniach. Cieľom monografie je prostredníctvom skúmania odborných názorov zamestnancov Finančnej správy SR navrhnúť alternatívy na zlepšenie situácie v oblasti eliminácie daňových únikov formou spracovania návrhu legislatívnych i metodických odporúčaní vrátane návrhov v oblasti inštitucionálneho zabezpečenia.

Táto vedecká práca sa svojím tematickým zameraním týka špecifických trestno- procesných prostriedkov, ktoré sa využívajú pri objasňovaní spravidla závažnejších foriem trestnej činnosti, keď bežné dôkazné prostriedky nie sú dostatočné efektívne na zabezpečovanie dôkazov. Ide o informačno-technické prostriedky, ako je vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov a odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

Vzájomné uznávanie justičných rozhodnutí v trestných veciach v Európskej únii je kľúčovým konceptom európskeho justičného priestoru. Tento mechanizmus sa počas dlhých rokov vyvinul z futuristickej vízie na princíp, ktorý je oporným kameňom justičnej spolupráce v trestných veciach v Európskej únii. Jeho súčasťou je vzájomné uznávanie peňažných sankcií. Tento mechanizmus očakáva, že vzájomné uznávanie by sa malo uplatňovať na peňažné sankcie, ktoré uložili justičné alebo správne orgány s cieľom uľahčiť výkon týchto sankcií v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sú uložené.

Monografia analyzuje žalobu na obnovu konania ako súčasť systému opravných prostriedkov vytvorený v civilnom procese. Podobne ako pri ostatných opravných prostriedkoch, jej existencia je odôvodnená možnosťou pochybenia v procese súdneho rozhodovania s dôrazom na objavenie sa nových skutočností, rozhodnutí, dôkazov. Tento mimoriadny opravný prostriedok bol ustanovený ako výnimočný mechanizmus voči nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia. Monografia sa snaží vymedziť historické korene a vývoj tohto inštitútu, porovnať žalobu na obnovu konania s podobnými inštitútmi v procesných poriadkoch iných krajín a hlavne poukázať na sporné otázky právnej úpravy, ktoré sú problematické pre súdnu prax a ponúknuť návrhy na zlepšenie a doplnenie právnej úpravy de lege ferenda.

Publikácia vysvetľuje súčasnú problematiku rozhodcovského konania aj vo svetle zmien v oblasti občianskeho práva procesného a podáva súhrnný a podrobný pohľad na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Komentár pripravil kolektív renomovaných autorov a obsahuje taktiež bohatú relevantnú judikatúru.

Rekodifikácia civilného práva procesného predstavuje významný krok smerom k modernizácii civilného procesu ako takého. Dynamika, a v mnohých smeroch nová koncepcia civilného procesu, sa dotkla aj jedného z inštitútov, ktorý môžeme považovať za dlhodobo zaužívaný. Je ním uznesenie ako forma rozhodnutia.

Publikácia sa člení do piatich samostatných častí. Prvá časť predstavuje všeobecné výstupy problematiky rozhodnutí v civilnom procese. V druhej časti autorka analyzuje charakter a osobitosti právnej úpravy uznesenia, primárne ako procesného rozhodnutia. V tretej časti sú pertraktované osobité druhy niektorých uznesení s ohľadom na povahu a predmet rozhodovania. Keďže v dôsledku rekodifikácie prišlo k diferenciácii právnej úpravy civilného procesu, štvrtá časť venuje samostatný priestor charakteristike uznesení, ktoré sú vydávané v režime Civilného mimosporového poriadku, a to aj v komparácii so sporovým konaním. Posledná časť práce sa zameriava na osobitné postavenie uznesení vydávaných v exekučnom konaní, a to aj z hľadiska ich účinkov ako súdnych rozhodnutí.

Rekodifikácia civilného práva procesného na Slovensku je významným medzníkom v diferenciácii právnej úpravy civilného procesu. Civilný mimosporový poriadok je systematicky, ale aj materiálne prispôsobený regulácii tých procesných postupov, ktoré sa týkajú osobitných právnych vzťahov, na ochrane ktorých je verejný záujem.

Publikácia sa systematicky člení na dve časti. Prvá časť je prezentáciou zásadných procesných odlišností mimosporového procesu vo všeobecnej rovine, vychádzajúc z jeho odlišných princípov, procesných podmienok a reflexie uvedeného do jednotlivých procesných inštitútov a priebehu konania. V druhej časti autori analyzujú novoty procesných postupov vo vybraných konaniach v niektorých statusových veciach fyzických osôb – v konaní o vyhlásenie za mŕtveho, v konaní o spôsobilosti na právne úkony a detenčnom konaní.