Monografia je dielom troch autorov – Jany Katkinovej, Vojtecha Budinského-Kričku (pôvodným menom Vojtech Budaváry, v texte sa uvádza posledná podoba mena používaná za jeho života, ktorou signoval aj poslednú nálezovú správu k Ilave z roku 1986) a L. Benedikovej, ku konečnej podobe diela prispel staťou i Milan Horňák. V jednotlivých kapitolách bolo nevyhnutné uviesť autorské podiely konkrétnych bádateľov – so zreteľom na dlhý čas, ktorý na jednej strane uplynul od samotného výskumu pohrebiska do začatia jeho vedeckého spracovania (1930/1932 – 2000), a na druhej strane od rozpracovania témy po jej ukončenie (2000/2004-2016). Pri finalizácii práce v podobe, ako je predkladaná verejnosti, bolo rovnako potrebné zohľadniť skutočnosť, že osoby, ktoré sa na realizácii publikácie podieľali, nemohli navzájom vôbec alebo dostatočne a cielene komunikovať. Cieľom práce je spracovanie materiálov zo staršieho výskumu pohrebiska v Ilave, Porubskej doline, ktorý v rokoch 1929 – 1930 a 1932 realizoval V. Budaváry.

Glanzenberg in Banska Štiavnica: Archaeological survey of an abandoned town.

Výsledky výskumu Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici v lokalite Staré mesto-Glanzenberg v Banskej Štiavnici sú v tejto knihe umocnené množstvom obrazového materiálu. Kniha prezentuje systematický výskum lokality Staré mesto-Glanzenberg začatý v roku 1981. Kniha odhaluje aj poznanie počiatkov baníctva v Banskej Štiavnici a širšieho okolia. Text in Slowakisch und Engl.

Kniha o tisícročiach trvajúcom osídlení Liptova prezentovanom na podklade opevnení dochovaných od mladšej doby kamennej (neolitu) až do obdobia stredoveku, teda o období približne 6 000 rokov. Stopy prvých obyvateľov Liptova sú síce doložené z o niekoľko tisíc rokov staršieho obdobia (zo staršej doby kamennej – paleolitu), no využívanie výšinných polôh s vybudovaním umelého, teda ľudskou rukou vyhotoveného opevnenia spadá do obdobia, kedy ľudiazačali intenzívne a cieľavedome obrábať pôdu, budovať trvácnejšie obydlia, chovať dobytok a pochovávať svojich blížnych.

..Kopčanoch.

Ťažisko predkladanej práce pozostáva z vyhodnotenia nespracovaného, resp. čiastočne spracovaného archeologického materiálu z výskumu v Šarišských Michaľanoch, polohy Fedelemka, ktorý po kvalitatívnej a kvantitatívnej stránke patrí k najlepšie preskúmaným lokalitám bukovohorskej kultúry vôbec. Podrobná analýza archeologického materiálu zo Šarišských Michalian a zohľadnenie výsledkov výskumu zo Zemplínskych Kopčian, s odvolaním sa najmä na keramické nálezy, naznačujú viaceré smery kultúrnych vplyvov z centrálnej a severnej oblasti Karpatskej kotliny i mimo nej. Oblasť východného Slovenska (okrem regiónu Spiša), ktorá predstavuje aj veľkú časť materského územia bukovohorskej kultúry v našej krajine, je v dobe stredného neolitu ponímaná ako súčasť sféry kultúrneho vplyvu severného Potisia.

Kniha je rozložená na úvodné kapitoly (1.-3.), analyticko - syntetickú časť, ktorá sa zaoberá rozborom sídlisk, pohrebísk a materiálnou kultúrou (kapitoly 4.-9.). Druhú časť tvorí relatívna chronológia a záver (kapitoly 10. a 11.). Súčasťou práce je aj katalógový súpis lokalít bukovohorskej kultúry na Slovensku a prílohy.

Predložená práca sa skladá z dvoch častí. Prvá obsahuje základné informácie o nálezisku, etapách výskumu, typologickú analýzu a komparatívnu typológiu nálezov a nálezových situácií zistených počas výskumu v Ždani. Obsah ďalších kapitol vychádza z výsledkov analýzy a ich využitia na sledovanie špecifických znakov pohrebiska a vyhodnotenie jeho postavenia v kontexte osídlenia Košickej kotliny a kultúrno-historického vývoja severného Potisia.
V druhej časti je katalóg hrobov a súpis hrobových nálezov z východného Slovenska.
Cieľom publikácie je sprístupnenie výsledkov výskumu časti pohrebiska, v súčasnosti jediného v Košickej kotline.
Súčasťou práce sú príspevky s výsledkami meraní Mgr. Michala Chebena, RNDr. Jána Tirpáka, CSc. a paleobotanickej analýzy Ing. Jany Mihályovej.

Untertitel: archeológia-história-architektúra.

Publikácia je venovaná osídleniu a dejinám Bíne v období stredoveku. Snahou bolo sumarizovať všetky dostupné poznatky archeologického, historického a umelecko-historického bádania a vytvoriť tak štandardnú vedeckú monografiu jednej stredovekej lokality. V centre pozornosti stáli najmä sakrálne stavby - zachované i tie zaniknuté, o ktorých nám svedectvo poskytujú archeologické výskumy a písomné pramene.

Die Funde der Jahre 1987?–?1994 aus dem Artemision von Ephesos.