Autorky sa v jednotlivých kapitolách zaoberajú tým, ako rozlične možno antropologické a etnologické vedomosti, zručnosti a perspektívy aplikovať v spoločenskej praxi. Problematike sa zároveň venujú v kontexte svojej vedeckej práce, opisujú vlastné dilemy a ponúkajú ich možné riešenia z pohľadu osobnej skúsenosti. Popritom sa snažia nájsť odpoveď na otázku položenú v názve publikácie: presahuje aplikované antropologické snaženie hranice vedy, alebo len rozširuje a obohacuje pole jej pôsobnosti? Soňa G. Lutherová Miroslava Hlinčíková (editorky)

Sociální mobilita Romů není ve veřejném ani akademickém prostředí výrazným tématem. Dá se říci, že je naopak předmětem soustavného opomíjení a popírání. V knize prezentované etnografické výzkumy přinášejí svědectví o historickém či aktuálním sociálním vzestupu Romů ve vybraných lokalitách. Zvolené téma zároveň umožňuje dkrýt a popsat silné bariéry a tlaky, které proti této mobilitě stále působí – jedná se o mocenskou dominanci „majority“. Kniha se tedy snaží o formulování nového rámce pro pochopení dynamiky vztahů mezi etnicitou, sociální mobilitou a mocí. Publikace je výsledkem tříleté práce skupiny kulturních antropologů z Univerzity Palackého v Olomouci. Empiricky je založena na výzkumu přímo v terénu čtyř slovenských vesnic na Spiši, jejichž romští obyvatelé nenaplňují běžné stereotypy o lidech žijících na okraji společnosti. Počáteční zaměření výzkumu na vyhledávání příkladů minulé i současné vertikální sociální mobility postupně vedlo ke kladení otázek nejen po podmínkách, ale také překážkách sociálního vzestupu Romů. Bohatá data o lokální historii a paměti, práci a migraci, moci a interetnických vztazích umožňovala průběžnou komparaci a diskuzi v týmu výzkumníků.

Kniha prináša mnohé nové skutočnosti o požitavských vodných mlynoch, niekoľko desiatok prekladov starých listín, autenticky zachytené rozprávania potomkov starých mlynárskych rodín, ale aj informácie ako sa postupovalo pri mletí obilia, krátky mlynársky slovník, tradičné recepty či množstvo faktografických údajov z histórie mlynárstva na Slovensku či samotnom Požitaví. Takmer 400-stranová reprezentačná kniha obsahuje 70 nových a dobových fotografii, viac ako 50 perokresieb, 15 súčasných a historických máp a 24 mlynárskych ľudových piesní.

Rozsiahla monografia je syntézou tradičného odevu Slovenska z dvoch hľadísk: podľa jednotlivých druhov odevných súčiastok a z hľadiska príležitostí, na ktoré sa nosili. Autor nepristupoval k otázke tradičného odevu obvyklým spôsobom – podľa regiónov. Naopak, v diele zhrnul významné rozdiely medzi jednotlivými formami tradičného odevu a zároveň definoval ich spoločné vnútorné aj vonkajšie znaky, nadväzujúc na rozsiahly Etnografický atlas Slovenska, vydaný začiatkom 90-tych rokov. Obrazová časť je graficky jednotná, bohato zastúpená autorskými kolorovanými kresbami Viery Škrabalovej (rod. Líčeníkovej), ktoré sú súčasťou zbierkového fondu Múzea ľudovej umeleckej výroby ÚĽUV-u v Stupave. Publikácia vychádza v rovnocennej dvojjazyčnej mutácii: slovensko-anglickej.

Kniha Tradície na Slovensku je zaujímavým čítaním pre celú rodinu o pôvode, vývoji a význame našich bohatých tradícií.

V prvej časti ponúka pútavé informácie o rodinnom zvykosloví, o narodení dieťaťa, svadbe i o úmrtí, o pôvode zvykov a obradov aj o tom, čo sa z nich v priebehu storočí zachovalo. Druhá časť knihy prechádza štyrmi ročnými obdobiami a oboznamuje s výročnými zvykmi a obradmi. Súčasťou knihy je receptár s tradičnými jedlami, ale aj mnoho piesní, riekaniek a pranostík.

Unikátna obrazovo-textová publikácia o kysuckých dreveniciach a zabudnutých remeslách.

Takmer dve tisícky fotografií sú výsledkom niekoľkoročného výskumu, aký dosiaľ na území Kysúc nemá obdoby. Obsiahol všetky kysucké obce a mestá a ich horské osady. Text prináša nielen informácie o stavebných a remeselných tradíciách, ale ponúka aj osobné výpovede pamätníkov, posledných pôvodných obyvateľov kysuckých lazov. Zároveň je vrúcnym vyznaním autora svojim predkom a oslavou ich životaschopnosti, húževnatosti a obrovskej schopnosti prispôsobiť sa aj tým najtvrdším podmienkam.

Čo je sviatok na Slovensku v 21. storočí? Ako sa autenticky slávia Vianoce či Halloween? O tom Katarína Popelková, Juraj Zajonc, Monika Vrgzulová a ďalší v novej publikácii Ústavu etnológie.

Publikácia prezentuje výsledky základného výskumu súčasných sviatkov, ktorému sa venoval tím etnológov v rokoch 2011–2013. Sviatky sa stali predmetom empirického skúmania ako sociálne fenomény a ich analýza sa opiera o popisy autentických prejavov, konkrétneho prostredia a spoločenských podmienok, v ktorých sa vyvíjajú. Cieľom etnológov bolo odhaliť, aký význam majú sviatky pre súčasnú spoločnosť Slovenska a aké funkcie v nej plnia. Jednotlivé časti publikácie sa venujú trom vybraným sviatkom – Výročie Slovenského národného povstania, Vianoce, Halloween, samostatná časť sa zaoberá zákonodarstvom súvisiacim so sviatkami.

Vianočné koledy, vinše a hry v zbierke sú prepisom (notovým a textovým) magnetofónových záznamov z hudobného archívu Slovenského rozhlasu. Záznamy sa uskutočnili v rokoch 1965 – 1995, čiže v rozsahu tridsiatich rokov. Sú v podstate verným obrazom tradičného vianočného repertoáru spätého s koledovaním, spevmi, vinšami a hrami v jednotlivých lokalitách Slovenska (i Slovákov žijúcich v prostredí Bihorských hôr v Rumunsku). Obsahom je 213 kolied, rozčlenených na koledy a vinše svetské, duchovné, pastorálne a novoročné. Zostavovateľ rozdelil koledy aj podľa oblastí, regiónov a obcí. Texty a notové záznamy dopĺňajú fotografie.

Autor v tejto publikácii opisuje:
Spôsob adaptácie na prírodné prostredie a získavanie potravy bola každodenná tvorivá aktivita roľníka, ktorou získaval nielen potrebné biologické hodnoty, ale napĺňal aj vlastnú kultúrnu identitu. Súčasne však bola aj mierou kultúrnej vyspelosti v humanizácii prírodného prostredia. Materiálne, sociálne i duchovné prejavy kultúry, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie - to všetko bolo na Slovensku v minulosti výrazne ovplyvnené roľníckym základom života. Závislosť roľníka a jeho rodiny od poľnohospodárskej produkcie prestúpila aj ich duchovný život a prejavila sa v bohatom agrárnom kulte našich predkov. 

 

Kysucký lekár, spisovateľ a zberateľ ľudovej slovesnosti v obsažnej publikácii približuje doposiaľ málo spracúvanú, pritom mimoriadne rozsiahlu oblasť tradičnej kultúry – etnomedicínu a ľudovú mágiu.Od poslednej generácie pamätníkov zozbieral informácie o množstve tradičných povier, praktík, úkonov, zvyklostí, ktoré boli významnou súčasťou duchovného sveta i dennej praxe kysuckých vrchárov, a poskladal fascinujúci, neobyčajne plastický a autentický obraz o tajuplnej, mnohorozmernej, až neuveriteľne intenzívne prežívanej „magickej“ sfére života našich predkov.Obsahom i spôsobom podania jedinečné dielo vypĺňa obrovskú medzeru v poznaní života a duchovného dedičstva slovenskej dediny.