Geschichte

Publikácia sa venuje termínu „slovenské územie“ ktorého názov je odvodený od slovenského etnika, obývajúce tento región nepretržite od príchodu slovanských kmeňov až do súčasnosti. Slováci žili na tomto území kompaktne, kontinuálne a boli najpočetnejší. Popritom geografický a kultúrny priestor slovenského územia bol už pred príchodom Slovanov vymedzený určitými stereotypmi, na ktoré Slovania po svojom príchode nadviazali. Vymedziť pojem slovenského územia je možné iba v jeho historickej stálosti a zároveň premenlivosti, v hľadaní súvislostí a súvzťažností s inými kultúrnymi, etnickými, sociálnymi, hospodárskymi a politickými skutočnosťami. Prirodzené geografické ohraničenie územia (horstvá, hlavné vodné toky) slúžilo aj ako pomôcka pri úsilí bližšie definovať jeho kultúrnu osobitosť. Pojem slovenského územia sa vytváral historicky,pričom prechádzal istým vývojom, v ktorom sa postupne napĺňal novými obsahmi. Od geograficko-kultúrneho obsahu, vyjadrujúceho geografické danostia skutočnosť prítomnosti slovenského etnika, až po politický obsah, vyjadrujúci právo slovenského národa na vlastné územie v štátoprávnom zmysle.

Čtenářům se vydáním Pamětí Jana Krčmáře dostává do rukou informačně bohatý, jazykově a stylisticky kultivovaný a čtenářsky po všech stránkách atraktivní pramen, který v případě I. dílu výraznou měrou prohlubuje naše poznání o vyspělosti české národní společnosti i celkově pozoruhodné atmosféře a lesku zacházejícího rakousko-uherského mocnářství na přelomu předminulého a minulého věku. Je tak plnohodnotnou paralelou k podobně orientovaným barvitým skicám tohoto období, jak je známe např. od Stefana Zweiga. Zcela mimořádné pozornosti se v těchto pamětech těší zejména česká univerzita a její právnická fakulta, jejíž předválečná úroveň byla v řadě odvětví plně srovnatelná nejen s její pražskou německou sestrou, ale výrazněji nezaostává ani za právnickou fakultou vídeňské univerzity a předními právnickými učilišti císařského Německa. Krčmářovy vzpomínky se tak jistě stanou potřebným doplňkem a korektivem obdobným dílům.

V bohatej histórií sklárskej výroby na Slovensku osobitnú kategóriu tvorí produkcia fľaškového skla. Táto publikácia – výsledok mnohoročného výskumu uznávaného odborníka – prezentuje svojráznu kolekciu sklenených fliaš zušľachťovaných rozličnými výzdobnými technikami; niektoré z nich možno považovať za špecifikum slovenského sklárstva. Tieto artefakty boli určené potrebám rozličných vrstiev súdobej spoločnosti a predstavujú vývojovo uzavretý súbor dutého úžitkového skla z obdobia 18. až prvej polovice 20. storočia.

Popri rozsiahlom obrazovom materiáli dielo ponúka aj kompletný register historicky doložených sklární pracujúcich na území Slovenska v rokoch 1350 – 1950. Zároveň predkladá – prvýkrát v rámci doterajšej literatúry – aj ich mapové spracovanie, vrátane obsiahlej bibliografie tákajúcej sa problematiky dejín slovenského sklárstva.

Tvorcovia tejto knihy pripravenej k 110. výročiu Černovskej tragédie sa podujali hľadať jej odkaz v širokom historickom oblúku a v súvislostiach národného pohybu, ktoré sú späté s pôsobením kľúčovej osobnosti našich moderných dejín – Andreja Hlinku. Slováci zrejme odvtedy nenájdu inú osobnosť, ktorá by takou mierou prispela k ich sformovaniu v moderný politický národ a následne k jeho nezávislosti. Preto sú jeho životu a dielu venované aj dve pôvodné, chronologicky vymedzené vedecké štúdie, ktoré dopĺňa rozsiahly výber textov pramenných dokumentov súvisiacich s Černovskou tragédiou. Černovská tragédia patrí k najdôležitejším okamihom v slovenskom národnom vývoji. Jej význam a odkaz možno v plnej miere interpretovať len v spojení s činnosťou Andreja Hlinku. Jeho obetavosť vo výkone kňazskej a verejnej činnosti získala v roku 1906 dimenziu obety, keď bol vystavený perzekúcii zo strany svojho biskupa i štátnych orgánov a musel sa podrobiť nespravodlivej suspenzii, súdnemu procesu a aj väzneniu.

Preklad známeho oslavného diela o piešťanských kúpeľov z roku 1642 z pera spisovateľa a protestantského kňaza, pôsobiaceho v neďalekých Drahovciach. Publikácia obsahuje latinský originál, slovenský a nemecký preklad básne, slovo o autorovi a vysvetlivky v slovenskom a nemeckom jazyku.

Monografia Magister Pavol z Kolár a Hontovci z Poiplia predstavuje stredovekého šľachtica Pavla z Kolár (1359 – 1431), potomka starého slovenského šľachtického rodu Hont-Poznanovcov. Ide o vôbec prvú monografiu príslušníka stredovekej uhorskej šľachty, ktorý nielenže preukázateľne pochádzal z pôvodne slovenského rodu, ale s územím Slovenska je spätý celý svoj život od narodenia po smrť.

Pavol z Kolár ako protonotár dvoch palatínov bol dlhodobo jednou z hlavných hnacích síl uhorského súdnictva v období neskorého stredoveku, mal veľký vplyv na formovanie a štandardizovanie uhorského zvykového práva a súdneho systému, a ako člen kráľovskej rady poskytoval svoje vedomosti a skúsenosti aj samotnému kráľovi Žigmundovi. Napriek tomu, že vo svojej dobe patril medzi významné postavy kráľovského dvora a súdnej kúrie, ide o osobnosť, ktorej slovenská historiografia doteraz nevenovala ani najmenšiu pozornosť.

Tomáš Sitár sa na základe predovšetkým primárnych prameňov (stredovekých listín a ich edícií) snažil zmapovať život a kariéru tejto dôležitej osobnosti uhorských, a tým pádom aj slovenských dejín. 

V starších časoch sa na Slovensku aj v susedných krajinách pojem „praslica“ používal ako symbol žien a „meč“ ako symbol mužov. Ak zomrela posledná žena rodu, rod vymrel po praslici. Ak zomrel posledný muž bez mužských potomkov, rod vyhynul po meči. To, že sa reformácia, hnutie na prahu novoveku za nápravu cirkvi, šírila nielen po mužskej, ale aj po ženskej línii, nie je veľmi známe. I keď sa v oficiálnych historických dokumentoch reformačného hnutia nachádzajú iba mená mužov, Pán Boh splnil dané zasľúbenie a do svojej služby povolal mužov i ženy a vyzbrojil ich svojím Duchom.

V knihe sa zoznámime s Alžbetou Bocatiovou, Alžbetou Turzovou-Coborovou, Máriou Magdalénou Heymairovou, Máriou Krayovou, Evou Otlíkovou, Máriou Maximiliánou zo Stubenbergu, Annou Tranovskou, Katarínou Šramkovou-Potockou a skupinou tlačiarok a vydavateliek zo 17. – 18. stor.

Spiš je múzeom dávnych čias. Bol obľúbeným miestom uhorských i poľských panovníkov. Prechádzali tadiaľ kupci z ďalekých krajín a privážali tovar na trhy v Levoči, Kežmarku, Spišskej Novej Vsi či v Podolínci. Na Spiši je množstvo pamiatok z obdobia gotiky. Na stavbe a výzdobe kostolov sa podieľali spišskí kamenári, zvonolejári, maliari, sochári, rezbári či umeleckí stolári. Umelecké predmety svedčia o vysokej kvalite a úrovni ich práce. Spiš bol jedným z najbohatších a najkultúrnejších krajov strednej Európy. Táto kniha nám umožní nahliadnuť do každodenného života v spišských mestách, ktorého hlavnými aktérmi boli remeselníci a obchodníci.

Untertitel: Krajinské právo v žilinskej knihe.

Každý, kto sa z akéhokoľvek aspektu zaoberal či zaoberá týmto ťažko zrozumiteľným historickým prekladom z roku 1473, si zaiste uvedomuje naliehavú potrebu pretlmočenia nemeckej predlohy z roku 1378 do súčasnej slovenčiny.

Slovenský preklad z pera pani Dr. Papsonovej je preto uverejnený paralelne k odpisu nemeckej predlohy z roku 1378. Súčasťou prekladu je bohatý poznámkový aparát, v ktorom autorka vysvetľuje najfrekventovanejšie právne výrazy, spojenia a pojmy nemeckej predlohy.

Pre ľahšiu orientáciu používateľa bol tento lexikálny materiál spracovaný aj do slovníkovej podoby. Veríme, že tento knižný klenot obohatí knižnicu právnikov, historikov, prekladateľov, ako aj širokej verejnosti, veď história sa týka každého z nás.

Prezentovaná monografia po prvýkrát v slovenskej historiografii predstavuje ucelené syntetické dielo o dejinách výroby kameniny v meste Kremnica z obdobia rokov 1815 – 1956 a jej továrne, ktorá sa v polovici 19. storočia radila medzi jednu z najlepších v celom Uhorsku. Toto svedectvo autorka prináša na 208 stranách v troch kapitolách s chronologickým obrazom o vzostupe, sláve a nezvratnom zániku kameninovej továrne v Kremnici, ktorej úspechy sa šírili do Južnej i Severnej Ameriky, Austrálii, Egypta, Libanonu, Iránu, Indie, Turecka, Španielska, Anglicka, Belgicka, Bulharska, Holandska, Maďarska, Nemecka, Rakúska, Rumunska, Talianska ale i Francúzska. Záujemcovia o túto históriu sa dočítajú nielen o vývoji v továrni, majiteľoch, zamestnancoch, no upúta ich i problematika vyrábaného úžitkového a dekoratívneho sortimentu tak kameninového, fajansového, ako i podloženého kremnického porcelánu. Kniha prináša čitateľovi i pohľad na budovanie továrne a celého výrobného komplexu ako aj na priebeh a technológiu výroby kremnickej kameniny. Doplnená je množstvom obrazovej dokumentácie dobových listín, plánov továrne, ale aj fotografií vlastníkov či pracovníkov závodu. No najväčšie zastúpenie okrem textu má 190 fotografií zachovaných výrobkov kameninovej továrne s popisným katalógom zo všetkých období jej existencie.

Právne dejiny Slovenska sú integrálnou súčasťou národnej histórie a úzko súvisia so všeobecnými dejinami štátu a práva aj súčasnými dejinami práva krajín Európy. Cieľom predkladanej publikácie nie je poskytnúť čitateľovi vyčerpávajúcu syntézu právnych dejín na území Slovenska, je skôr encyklopedickou pomôckou, ako doplniť súčasné publikácie a učebnice, pretože registruje podrobný priebeh historických faktov, ale aj pojmov tak, aby si čitateľ mohol utvoriť ucelený obraz týchto dejov a nájsť fundovaný výklad ich výpovedí.

Publikácia je rozdelená na tri časti – prvá časť obsahuje chronologický prehľad základných právno-historických udalostí od 5. storočia nášho letopočtu do roku 1993, druhá časť je encyklopedický slovník obsahujúci výklad pojmov, právnych inštitútov a pod., tretia časť obsahuje tabuľky (napr. prehľad panovníkov, vlád, výsledky volieb) v snahe priblížiť čitateľovi kľúčové medzníky štátoprávneho vývoja, ale aj historických zákonitostí vývoja štátu a práva aj právnych pojmov, ktoré umožňujú nájsť v dejinách nášho národa také momenty, ktoré vedu o spoločnosti obohatia o ďalšie poznatky.

Untertitel: (Reformná politika Márie Terézie a jej pokus o modernizáciu Uhorska).

Panovanie Márie Terézie sa podľa zvolených priorít a rozsahu reforiem zvyčajne delí na dve časti. Prvá sa začína nástupom na trón a končí sa spolu s rakúsko-pruskými vojnami v roku 1763, druhá je vymedzená rokmi 1763 - 1780. V prvom období sa realizovali reformné opatrenia, ktoré mali vzhľadom na prebiehajúcu vojnu priniesť okamžitý finančný zisk. Tie sa však vzťahovali len na rakúske a české krajiny, Uhorska sa v podstate nedotkli. Po roku 1763 pristúpila viedenská vláda k radikálnym a zásadným reformám, ktoré pravdepodobne zasiahli do všetkých oblastí spoločenského života aj v uhorskej časti monarchie. V historiografii sa prioritne spomína úprava poddanskej otázky, reforma súdnictva, katolíckej cirkvi a školstva. Menej sa už reflektuje skutočnosť, že pod vplyvom kameralizmu a populacionistického učenia sa populácia začala vnímať ako základ bohatstva štátu a početné opatrenia smerovali nielen k jej zvýšeniu, ale aj skvalitneniu. S tým úzko súvisela reforma zdravotníctva, sociálnej starostlivosti i početné nariadenia o ochrane zdravia a ľudských životov.

Väčšinovými majiteľmi panstva Ostrý Kameň boli do polovice 18. storočia príslušníci šľachtickej rodiny Coborovcov (Czobor) pôvodom zo srbskej Báčky. Mnohí členovia rodu získali významné postavenie na kráľovskom dvore, v diplomatických službách, či v armáde a v takejto situáci si mohli dovoliť svoje majetky zveľaďovať a rozširovať. V roku 1489 dostali od kráľa Mateja do zálohu hrad Holíč s príslušnými majetkami, v roku 1496 daroval hrad Ostrý Kameň kráľ Vladislav II. Imrichovi a Martinovi Coborovcom a do jeho držby boli uvedení v roku 1505. V súvislosti s chronologickým vymedzením tejto monografie nás prirodzene zaujímajú členovia rodu žijúci v 18. storočí, ktorí boli vlastníkmi početných majetkov v Bratislavskej stolici, okrem iných i panstva Ostrý Kameň.

Zborník obsahuje 21 štúdií z oblasti literárnej vedy, histórie, jazyka, filozofie a dejín umenia, ktoré sa zaoberajú nielen osobnosťou a dielom Ľudovíta Štúra, ale najmä rozličnými podobami utvárania generácie národného hnutia a širšie tiež otázkami slovenského národa a kultúry v 19. storočí. Publikácia vychádza z príspevkov, ktoré odzneli na rovnomennej medzinárodnej konferencii Ústavu slovenskej literatúry SAV v roku 2015 pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra (28. októbra 1815) a zároveň 90. výročia narodenia literárneho vedca Oskára Čepana (1925 – 1992). Už jej názov odkazuje na problém adekvátneho pomenovania generácie romantikov verzus študentskej „družiny štúrovcov“.