Kunst

Keď sa koncom sedemdesiatych rokov zjavil v Bratislave mladý francúzsky intelektuál Etienne Cornevin, ktorý prišiel na Slovensko pomôcť nášmu školstvu šíriť a kultivovať výučbu francúzštiny, sotvakto tušil, že sa čoskoro výrazne zapojí do slovenského i českého výtvarného života. Presnejšie, do jeho neoficiálnej scény. Biografia Alexandra Balogha, blízkeho priateľa Etienna Cornevina prináša pútavý príbeh človeka, ktorý sa podľa vlastných slov usiloval byť nielen filozofom, ale i teoretikom, historikom a kritikom výtvarného umenia, literárnym kritikom, básnikom, umelcom, humoristom, kurátorom, filmárom a vydavateľom. A tiež, ako zvykol s úsmevom vravieť, aj odborníkom na nedefinovateľné disciplíny. Už dávno vieme, ža sa o to nielen usiloval, ale tým všetkým asi aj bol. Obraz Etienna Cornevina doplnili archívnymi fotografiami Eva Cisárová-Mináriková, Ladislav Čarný, Xénia Hoffmeisterová, Peter Procházka, Gabriela Albrecht Žiaková, rodina Filovcov a Marián Mudroch. Etienne Cornevin (26. júla 1950, Kamerun – 2. mája 2016, Chateauroux, Francúzsko) vyštudoval na Sorbonne filozofiu, no rovnako mal rád výtvarné umenie, a tak na jednej z parížskych univerzít prednášal teóriu a dejiny umenia. Skutočnosť, že témou jeho okolo 1200-stranovej habilitačnej práce na Université Paris Nanterre v roku 1989 boli osobnosti a estetika súčasného umenia v Československu, príliš neprekvapuje, veď v rokoch 1976 až 1988 žil na Slovensku. Najskôr v Prešove a potom desať rokov v Bratislave.

Výpravná, bohato ilustrovaná publikácia Zrkadlo duše mapuje vyše tri dekády výtvarnej tvorby a života slovenského výtvarníka Martina Augustína (nar. 1968). Ako sám umelec tvrdí, „hranica medzi životom a výtvarnou tvorbou neexistuje“. Aj preto kniha nie je koncipovaná ako tradičná akademická monografia, ale ako púť časom, počas ktorej sa zlomky poznania skladajú do obrazu estetiky krásy.

Monografická publikácia významného slovenského dizajnéra, ktorá približuje jeho dlhoročnú prácu s materiálom na pozadí autorských konceptov. Okrem pregnantného vizuálneho archívu prác obsahuje odborné texty viacerých teoretikov v kompilácii Zdena Kolesára, ako aj autentický komentár autora k vybraným dielam. Text in Slowakisch und Engl.

Monografia o živote a diele jednej z najvýraznejších osobností nášho moderného umenia, maliara Ferdinanda Hložníka. Autorom rozsiahlej publikácie je prof. udovít Petránsky, ktorý doteraz napísal tri knihy o staršom bratovi Ferdinanda, Vincentovi Hložníkovi. Prítomná monografia o živote a diele Ferdinanda Hložníka je vlastne prvou publikáciou tohto druhu v umenovednej spisbe. Kniha, ktorá má takmer štyristo strán, je zostavená z textovej a obrazovej časti, ktoré v podstatnej miere odrážajú vznik a vývoj umelcovej tvorby. Maliarova práca je citlivo interpretovaná v kontexte doby a výtvarného úsilia jeho Generácie ale aj mladších umelcov. Publikovaný výskum ukazuje, že Ferdinand Hložník v šesťdesiatych a ďalších rokoch minulého storočia nielen bol názorovo príbuzný s mladšími, ale neraz aj iniciatívnejší. Na základe vlastného tvorivého programu dokázal syntetizovať umeleckú problematiku domáceho a európskeho maliarstva. Text knihy na základe priekopníckeho vedeckého výskumu je písaný pútavo a je prístupný pre široké vrstvy čitateľov. Prináša novátorský pohľad nielen na pramene Hložníkovho diela, ale aj veľkej časti nášho moderného umenia.

Viera Kraicová (5.júl 1920, Modra – 29.apríl 2012, Bratislava) bola významná predstaviteľka slovenskej maľby a ilustrácie, ktorej tvorba sa vymyká generačným nástupom a škatuľkám súdobých výtvarných tendencií. Hoci bola výtvarne a výstavne činná už od štyridsiatych rokov, začiatok jej zrelej tvorby v rámci slobodného autorského hľadania sa datuje až do konca päťdesiatych a začiatku šesťdesiatych rokov 20.storočia. V tom čase založila s kolegyňami z pražských štúdií Skupinu 4 (1958 – 1966) a začali spoločne vystavovať. V zbierke Galérie Nedbalka sú zastúpené Kraicovej obrazové experimenty na hranici abstraktného a figuratívneho zobrazenia, spontánne gestické maľby, ale aj jej utiahnutejšie, imaginatívne figuratívne polohy či návrat k farebnej škvrne ako hlavnému výrazového prostriedku a sprostredkovateľke emocionálneho výrazu.

Pri príležitosti výstavy Edmund Gwerk, Paralely a paradoxy v Mirbachovom paláci, vydala Galéria mesta Bratislavy monografiu Edmunda Gwerka Realita je len maskou ducha. Autorka Zsófia Kiss-Szemán v publikácii prináša úplne novú interpretáciu Gwerkovej tvorby a aktivít na základe rozsiahleho výskumu, nových faktov a novoobjavenej korešpondencie. Spolu so 157 úchvatnými reprodukciami a v originálnom dizajne je naozaj veľkým potešením mať túto publikáciu vo svojej knižnici. Poteší cestovateľov, milovníkov dejín, umenia a knižného dizajnu.

Akad. maliar Eugen Nevan (18. 1. 1914 – 16. 10. 1967) sa narodil v Liptovskom Mikuláši. Jeho meno sa spája s pojmom Generácia 1909. Figuruje medzi osobnosťami novodobého slovenského výtvarného umenia predovšetkým ako príklad talentovaného, jedinečného koloristu, ktorý posunul ďalej túto vývinovú niť modernej slovenskej maliarskej tvorby. Bol jediný, kto vo svojej tvorbe rozvíjal odkaz známeho francúzskeho maliara Henriho Matissa v rámci výtvarnej generácie, ktorá sa snažila aktualizovať odkaz národnej tradície v umení, a zároveň reagovať na súčasné výtvarné tendencie vo svete, zvlášť ak máme na mysli Francúzsko a vtedajšie centrum svetového umenia, Paríž. Bez Nevana by dejiny slovenského výtvarného umenia neboli tým, čím sú. Do centra (ako dominantu) svojej tvorby vložil motív ženy. Maľoval svoje obrazy žien tak, že im vtláčal pečať osobitého „média“ na báze farebnej reči riedkych i hrubých farebných náterov, ktoré pred nami ožívajú a žijú svoj vlastný život. Život plný spútanej (v počiatočných i neskorších etapách umelcovej tvorby) a nespútanej energie (hlavne v jej neskorších a záverečných obdobiach). Farby jeho obrazov sa stali nositeľom umeleckej výpovede tvorcu, chrbtovou osou jeho umeleckého jazyka. Knižná monografia o umelcovom živote a tvorbe mapuje umelcove výtvarné dielo a osudy na pozadí niekoľkých etáp, ktoré možno považovať za míľniky slovenskej výtvarnej tvorby. Prináša nový pohľad na jeho tvorbu odrážajúci nové poznatky a výsledky umelecko - historického výskumu. Obsahuje, okrem textovej časti s rozsiahlou hodnotiacou štúdiou, biografiou umelca, vyčerpávajúcim súpisom jeho samostatných a kolektívnych výstav, komplexným prehľadom bibliografie, cudzojazyčným rezumé

Katalog výstavy o Márii Terézii v Betliari. Z obsahu: Mária Terézia – panovníčka, matka, žena hodná obdivu 9 (13.5.1717 – 29.11.1780).  Andrássyovci v období vlády Márie Terézie. In Arce Krasnahorka: Príbeh zbierok Andrássyovcov z tereziánskeho obdobia. Galéria husárskych dôstojníkov ako prejav reprezentácie v betliarskej rezidencii Karola Andrássyho. Katalóg diel.

Publikácia nadväzuje na výstavu, ktorá sa konala v tranzit.sk v Bratislave od 29. novembra 2017 do 27. januára 2018. Výstava iniciovaná umelcom Otom Hudecom bola návrhom reflektovať ideu múzea rómskej kultúry na Slovensku. Táto kniha bola koncipovaná ako formát umožňujúci ďalšie uvažovanie o myšlienke múzea spoločne s umelcami, akademikmi, kultúrnymi pracovníkmi a aktivistami pôsobiacimi na Slovensku, ako aj v iných európskych krajinách. Jednotliví autori prispievajú ku konceptualizácii múzea s ohľadom na rôzne aspekty rómskeho vizuálneho umenia, kultúry, histórie, ich pozícií v rámci dominantných diskurzov a ich relevantnosti v muzeálnom kontexte. Publikácia takisto hovorí o potrebe novej inštitúcie, koncipovanej z perspektívy dneška. Inštitúcie, ktorá by prekračovala hranice tradičného etnografického prístupu a vychádzala z interdisciplinárneho myslenia, ktorá by bola poučená dekoloniálnou a feministickou teóriou a praxou a ktorá by stavala na účasti a spolupráci. Kniha je tak uvažovaním o múzeu, ktoré môže mať výrazný emancipačný a politický potenciál.

Monografia sa zaoberá tvorbou prof. Jozefa Cillera (1942), ktorý patrí medzi najúspešnejších slovenských divadelných scénografov, venuje sa však aj kostýmovej tvorbe, televíznej a filmovej scénografii, architektúre, dizajnu či paradivadelným akciám, výstavám a eventom. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení ako - zlaté medaily na Pražskom Quadrienalle 1975, 1983, zlatú medailu na Trienalle v Novom Sade 1974 a i. Monografia má dve časti. Obrazová časť pozostáva takmer zo 70 výtvarných návrhov a ich realizácií doma a v zahraničí. Osobitosťou koncepcie sú anotácie k scénografiám v slovenskom a anglickom jazyku, ktoré sú zároveň ich filozofickým základom. V textovej časti je každá kapitola tematicky zameraná tak, aby prostredníctvom rôznych optík poukázala na hlavné znaky tvorby Jozefa Cillera v jeho divadelnej aj v inej umeleckej tvorbe, vrátane teórie scénografie.

Publikácia venovaná rozsiahlemu celoživotnému dielu Miroslava Cipára v oblasti grafického dizajnu obsahuje komplexne spracovanú prezentáciu značiek, symbolov a logotypov. Jej cieľom je predstaviť Miroslava Cipára ako grafického dizajnéra - autora dnes už ikonických logotypov a symbolov (SNG, BHS, BIB, GMB a pod.) - a to nielen prostredníctvom dizajnérskej tvorby, ale aj cez textovú časť zameranú na jej teoretickú analýzu a reflexiu. Kniha CIPÁR&LOGO.ETC, ktorá vychádza v spolupráci so Slovenským centrom dizajnu, tak predstavuje výrazný zdroj poučenia a inšpirácie pre súčasné i budúce generácie tvorcov vizuálnej komunikácie na Slovensku i v zahraničí.

Společná monografia dvoch slovenských maliarov súčasnosti.

Piata publikácia Aurela Hrabušického a Filipa Vanča z edície Osobnosti slovenskej fotografie predstavujte Antona Šmotláka (1920 - 1979). Ako profesionál sa špecializoval na divadelnú fotografiu, ale od samého začiatku sa venoval aj živej fotografii. Patril k prvým slovenským fotografom, ktorí sa v rámci živej či priamej fotografie postarali o uvoľnenie z dogiem socialistického realizmu. Spontánne a bez predsudkov zaznamenával okamihy z bežného života v Bratislave, ale aj inde na Slovensku. Do fotografie vniesol hybný moment, akceleráciu diania, razanciu v záberoch, akýsi fotografický „drajv". V druhej polovici 50. a začiatkom 60. rokov obsiahol taký široký register tém a spracoval ich s takým porozumením ako máloktorý iný slovenský fotograf. Možno sa mu to podarilo aj preto, lebo bol „dobrotivým paparazzom" - ako ho nazval Július Satinský, keď komentoval jeho predčasnú smrť.

Mária Spoločníková (nar. 1926) je v povolani reštarátora majsterkou a konštatovanie o vytrvalosti u nej platí do bodky: práci reštaurátorky zasvätila viac než šesť desaťročí. Od roku 1953, keď skončila Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, ostala verná jedinému povolaniu. S odstupom rokov uvažuje, či sa rozhodovala sama, alebo ju riadila prozreteľnosť; možno išlo skôr o vzácnu súhru oboch princípov. Ináč by výsledkom možno mohla byť splnená povinnosť, ale nie dielo, predchnuté zanietením, hlbokým vnútorným myšlienkovým súzvukom so starými tvorcami a láskou. Mária Spoločníková reštaurovala (v mnohých prípadoch doslova zachránila fyzickú podstatu) veľkého množstva diel. Sú medzi nimi predovšetkým vzácne drevené polychrómované sochy a reliéfy a oltárne tabuľové maľby zo 14. – 16. storočia. Mená a osudy autorov ostali spravidla zahalené závojom tajomstva, až na výnimky, z ktorých je jednoznačne najznámejší Majster Pavol z Levoče. Gotické diela s rôznymi religióznymi motívmi (Madona s dieťaťom, ukrižovaný Ježiš, pieta, svätci a svätice, výjavy z Biblie), ktoré prešli rukami reštaurátorky, nájdete v Levoči, Spišskej Kapitule, Košiciach, Bardejove, Banskej Bystrici, Bratislave, vo Zvolene, v Betliari, Lipanoch a na ďalších miestach. Vždy a všade dbala na to, aby vynikli originály, skryté pod premaľbami a necitlivými zásahmi rôzneho druhu, aby predmety nezmerateľnej umeleckej hodnoty ďalej plnili svoju pôvodnú úlohu (ak boli súčasťou cirkevných objektov) alebo aby sa stali perlami galérií či múzeí.

Ferdinand Hložník (1921-2006) patrí k významným osobnostiam slovenského moderného umenia. Do výtvarného diania vstúpil v polovici štyridsiatich rokov minulého storočia. Už vtedy sa zapojil do aktivity progresívnej Skupiny 29.augusta. Vo svojej tvorbe sa venoval niekoľkým výtvarným druhom- maľbe, ilustrácii, kresbe a grafike. Jeho celoživotný prínos sa prejavil najmä v maľbe, a to tak v expresívno-dramatickom, ako aj racionálno-konštruktívnom zameraní. Vo vývoji sa dotkol abstraktného a nefiguratívneho pólu. V obraze organicky používal symbol, archetyp, znak či metaforu. Námetom jeho prác bola situácia človeka v jeho svete, rodná krajina i prostredie mesta. Mal množstvo výstav doma aj v zahraničí. Za svoje dielo získal viacero významných ocenení. Text in Slowakisch und Engl.