Kunst

Predkladaná monografia sa snaží priblížiť nielen odbornej verejnosti, ale aj nadšencom pamiatok a histórie na jednom mieste obytnú šľachtickú architektúru niekdajšieho historického regiónu.

Akad. maliar Eugen Nevan (18. 1. 1914 – 16. 10. 1967) sa narodil v Liptovskom Mikuláši. Jeho meno sa spája s pojmom Generácia 1909. Figuruje medzi osobnosťami novodobého slovenského výtvarného umenia predovšetkým ako príklad talentovaného, jedinečného koloristu, ktorý posunul ďalej túto vývinovú niť modernej slovenskej maliarskej tvorby. Bol jediný, kto vo svojej tvorbe rozvíjal odkaz známeho francúzskeho maliara Henriho Matissa v rámci výtvarnej generácie, ktorá sa snažila aktualizovať odkaz národnej tradície v umení, a zároveň reagovať na súčasné výtvarné tendencie vo svete, zvlášť ak máme na mysli Francúzsko a vtedajšie centrum svetového umenia, Paríž. Bez Nevana by dejiny slovenského výtvarného umenia neboli tým, čím sú. Do centra (ako dominantu) svojej tvorby vložil motív ženy. Maľoval svoje obrazy žien tak, že im vtláčal pečať osobitého „média“ na báze farebnej reči riedkych i hrubých farebných náterov, ktoré pred nami ožívajú a žijú svoj vlastný život. Život plný spútanej (v počiatočných i neskorších etapách umelcovej tvorby) a nespútanej energie (hlavne v jej neskorších a záverečných obdobiach). Farby jeho obrazov sa stali nositeľom umeleckej výpovede tvorcu, chrbtovou osou jeho umeleckého jazyka. Knižná monografia o umelcovom živote a tvorbe mapuje umelcove výtvarné dielo a osudy na pozadí niekoľkých etáp, ktoré možno považovať za míľniky slovenskej výtvarnej tvorby. Prináša nový pohľad na jeho tvorbu odrážajúci nové poznatky a výsledky umelecko - historického výskumu. Obsahuje, okrem textovej časti s rozsiahlou hodnotiacou štúdiou, biografiou umelca, vyčerpávajúcim súpisom jeho samostatných a kolektívnych výstav, komplexným prehľadom bibliografie, cudzojazyčným rezumé

Hoci meno Karola Ondreičku staršieho rezonuje v povedomí kultúrnej verejnosti, s výnimkou výtvarného diela sa veľa dokladov o účinkovaní tohto umelca nezachovalo. Ondreičkovou tvorbou sa síce zaoberá každá štúdia alebo publikácia z dejín moderného umenia na Slovensku, ale vždy je to len niekoľko málo tých istých diel z jedného obdobia tvorby. Kurátori Aurel Hrabušický a Silvia Ilečková sa rozhodli predstaviť život a dielo maliara a grafika Karola Ondreičku podrobnejšie a odhaliť tak polohy, v akých tohto predstaviteľa slovenskej moderny nepoznáme.

Kríže, božie muky, kaplnky na území východného Slovenska.

 Tretí diel cyklu Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918. Mierny pokrok sa zaoberá profesionalizáciou úžitkovej grafiky na Slovensku v 30. rokoch minulého storočia až po vznik slovenského štátu. Ruka v ruke s ňou sa na slovenskej výtvarnej scéne presadzovala aj moderna. Jej šíritelia boli najmä učitelia Školy umeleckých remesiel (ŠUR) v Bratislave, ako aj jej absolventi združení okolo časopisu Slovenský typograf a pracujúci pre „stredoeurópsku reklamnú agentúru“ Redopa (Vladimír Bahna, Juraj Stanko, Ľudovít Kudlák). Táto agentúra zamestnávala aj talentovaného absolventa umeleckopriemyselnej školy v Budapešti Ladislava Csádera. Väčšinu svojho života prežil síce v Bratislave a širšej verejnosti je jeho meno skôr neznáme, no vďaka svojim prácam ho právom možno považovať za grafika, typografa a fotografa európskeho formátu. Práve jeho tvorbe je venovaná aj najväčšia časť dvojjazyčnej, bohato ilustrovanej publikácie so stovkami dobových prác, z ktorých väčšina nebola doteraz publikovaná. Kniha vychádza v spolupráci so Slovenským centrom dizajnu a VŠVU.

Tvorba Silvie Krivošíkovej je pomerne pestrá. Zahŕňa kresby, maľby, koláže, asambláže, priestorové objekty a inštalácie. Napriek tomu, že vo svojej tvorbe kladie zásadný dôraz na médium maľby, symbolickým previazaním jednotlivých diel je vzťah medzi plochou a priestorom. Jej diela sa tematicky viažu k priestoru, formám, tvarom, ale aj k práci s farbou, výrazne ich spája téma, častokrát s osobným charakterom. Obrazy Silvie Krivošíkovej sa nedajú označiť čisto za figuratívne alebo za abstraktné, každé jej dielo si prechádza touto polaritou čerpajúcou ako z figuratívnej maľby, taktiež aj z abstraktných foriem. Ako samostatná individuálna tvorkyňa stavia vo svojich dielach svojbytnú kvalitu, slobodne nakladá s kultúrnym odkazom, do foriem vkladá osobnú autorskú, hravú dimenziu. 

Zbierka ART FOND – Stredoeurópsky fond súčasného umenia predstavuje 20 popredných osobností slovenskej výtvarnej scény, na ktorú nastupovali od šesťdesiatych rokov 20. storočia. Ich diela sa stali nielen autentickým svedectvom obdobia socialistického Československa, kde pôsobili na alternatívnej a neoficiálnej scéne, ale dokázali obohatiť i súdobé medzinárodné tendencie. Napríklad pop-art, kinetické umenie, nová figurácia, nový realizmus, sound art, mail art cˇi iné konceptuálne tendencie. Ich jedinečná tvorba patrí ku kľúčovým kapitolám našich dejín umenia a zanecháva významnú stopu aj na medzinárodnej výtvarnej scéne. Nielen pre umeleckú hodnotu, ale aj pre bytostné posolstvo, ktoré je dodnes naliehavé. Zbierka ART FOND sa postupne formuje od roku 2014, odkedy napomáha v rozvoji súčasného slovenského vizuálneho umenia a filozofie zberateľstva.

Piata publikácia Aurela Hrabušického a Filipa Vanča z edície Osobnosti slovenskej fotografie predstavujte Antona Šmotláka (1920 - 1979). Ako profesionál sa špecializoval na divadelnú fotografiu, ale od samého začiatku sa venoval aj živej fotografii. Patril k prvým slovenským fotografom, ktorí sa v rámci živej či priamej fotografie postarali o uvoľnenie z dogiem socialistického realizmu. Spontánne a bez predsudkov zaznamenával okamihy z bežného života v Bratislave, ale aj inde na Slovensku. Do fotografie vniesol hybný moment, akceleráciu diania, razanciu v záberoch, akýsi fotografický „drajv". V druhej polovici 50. a začiatkom 60. rokov obsiahol taký široký register tém a spracoval ich s takým porozumením ako máloktorý iný slovenský fotograf. Možno sa mu to podarilo aj preto, lebo bol „dobrotivým paparazzom" - ako ho nazval Július Satinský, keď komentoval jeho predčasnú smrť.

Mária Spoločníková (nar. 1926) je v povolani reštarátora majsterkou a konštatovanie o vytrvalosti u nej platí do bodky: práci reštaurátorky zasvätila viac než šesť desaťročí. Od roku 1953, keď skončila Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, ostala verná jedinému povolaniu. S odstupom rokov uvažuje, či sa rozhodovala sama, alebo ju riadila prozreteľnosť; možno išlo skôr o vzácnu súhru oboch princípov. Ináč by výsledkom možno mohla byť splnená povinnosť, ale nie dielo, predchnuté zanietením, hlbokým vnútorným myšlienkovým súzvukom so starými tvorcami a láskou. Mária Spoločníková reštaurovala (v mnohých prípadoch doslova zachránila fyzickú podstatu) veľkého množstva diel. Sú medzi nimi predovšetkým vzácne drevené polychrómované sochy a reliéfy a oltárne tabuľové maľby zo 14. – 16. storočia. Mená a osudy autorov ostali spravidla zahalené závojom tajomstva, až na výnimky, z ktorých je jednoznačne najznámejší Majster Pavol z Levoče. Gotické diela s rôznymi religióznymi motívmi (Madona s dieťaťom, ukrižovaný Ježiš, pieta, svätci a svätice, výjavy z Biblie), ktoré prešli rukami reštaurátorky, nájdete v Levoči, Spišskej Kapitule, Košiciach, Bardejove, Banskej Bystrici, Bratislave, vo Zvolene, v Betliari, Lipanoch a na ďalších miestach. Vždy a všade dbala na to, aby vynikli originály, skryté pod premaľbami a necitlivými zásahmi rôzneho druhu, aby predmety nezmerateľnej umeleckej hodnoty ďalej plnili svoju pôvodnú úlohu (ak boli súčasťou cirkevných objektov) alebo aby sa stali perlami galérií či múzeí.

Ferdinand Hložník (1921-2006) patrí k významným osobnostiam slovenského moderného umenia. Do výtvarného diania vstúpil v polovici štyridsiatich rokov minulého storočia. Už vtedy sa zapojil do aktivity progresívnej Skupiny 29.augusta. Vo svojej tvorbe sa venoval niekoľkým výtvarným druhom- maľbe, ilustrácii, kresbe a grafike. Jeho celoživotný prínos sa prejavil najmä v maľbe, a to tak v expresívno-dramatickom, ako aj racionálno-konštruktívnom zameraní. Vo vývoji sa dotkol abstraktného a nefiguratívneho pólu. V obraze organicky používal symbol, archetyp, znak či metaforu. Námetom jeho prác bola situácia človeka v jeho svete, rodná krajina i prostredie mesta. Mal množstvo výstav doma aj v zahraničí. Za svoje dielo získal viacero významných ocenení. Text in Slowakisch und Engl.

V zbierkach Slovenského národného múzea - Múzea Bojnice sa nachádza rozmermi neveľký, no o to zaujímavejší obraz Galantná scéna v parku. Bol už štyrikrát publikovaný ako dielo významného rakúskeho maliara Franza Antona Palka (1717 – 1766), pôvodom zo sliezskej Vratislavi (Breslau, Wroclaw). V odbornej verejnosti však nová atribúcia nevyvolala žiadny ohlas. Skúmaním kvalitného výtvoru sa zaoberá nová monografia, ktorá na pozadí Palkovskej tvorby i tvorby umelcových súčasníkov špecifikuje signifikantné markanty jeho maľby prostredníctvom vyznačených znaleckých prístupov i vizkurzívne štruktúrovaných textov a obrazových reprodukcií. Ich porovnávaním sa otvárajú širšie obzory pre posúdenie diela v kontexte celej plejády jeho možných, najmä formálnych vzťahov a súvislostí. No keď sa potvrdia a obraz nadobudne status Palkovho diela, potom hodnotný artefakt bude mať nielen vysokú zberateľskú hodnotu, ale i značný vedecký potenciál, ktorý umožní nový pohľad na dielo stále ešte nedoceneného stredoeurópskeho maliara, ktorý istý čas pôsobil aj na Slovensku.

Výtvarná činnosť Andreja Gürtlera zahŕňa voľnú maľbu, kresbu, grafiku, úžitkový dizajn, monumentálnu tvorbu a reštaurátorské realizácie. Tiež sa uplatnil pri aranžovaní výstav.Z autorových návrhov úžitkovej grafiky sa realizovalo viacero plagátov, hlavičkových papierov, firemných reklám, tituliek publikácií, grafické úpravy nadpisov rubrík v dennej a odbornej tlači i maturitné tablá. Od konca päťdesiatych do konca šesťdesiatych rokov spolupracoval s viacerými autormi na tvorbe monumentálnych výtvarných diel k výzdobe verejných priestorov po celej republike. Tvorivé aktivity Andreja Gürtlera zahŕňajú aj spoluprácu pri reštaurátorských zásahoch, v cirkevných i spoločenských objektoch v Liptovskom Ondreji, Želiezovciach, Prešove, Brne, Vajnoroch a Bratislave v Modrom kostolíku, Uršulínskom kostole a v Katedrále svätého Martina. Opravoval fresky, gotické a barokové nástenné maľby, rekonštruoval, zlátil a polychrómoval mobiliár. Voľná tvorba Andreja Gürtlera obsahuje širokú škálu tém, od krajiniek, mestských objektov a vedút, cez zátišia až po figurálne objekty, portréty a žánrové výjavy. Realizované sú rôznymi technikami maľby - olej, tempera, akvarel, kresby - ceruza, uhlík, pero, tuš i grafiky - drevorez, linoryt, vždy so zachovaním realistickej formy, ktorou je podmienený aj pomerne ostrý, dynamický rukopis.

= My task is done once I have led you to the pure water.

Peter Bartoš (1938) je dnes napriek jeho neuchopiteľnosti a výstavnej neprítomnosti bez výhrad vnímaný ako ústredný predstaviteľ súčasného domáceho umenia: je žijúcou legendou československej neo-avantgardy, jedným z posledných očitých svedkov kľúčových udalostí vizuálnej kultúry minulého storočia. Stál pri nástupe konceptuálneho uvažovania v bývalom Československu, bol osobne účastný najvýznamnejších akcií našich umeleckohistorických dejín; hoci nepriamo, ale o to intenzívnejšie určoval smerovanie miestnej neoficiálnej scény. Pioniersky počin približuje umelcovu tvorbu prostredníctvom úvodnej štúdie, obsiahleho katalógu ako aj biografických údajov, odkazov na literatúru a prehľadu najvýznamnejších výstavých projektov. Publikácia v grafickej úprave Evy Kašákovej bola ocenená v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2018. text in Slowakisch und Engl.

Monografia Petra Michaloviča Ivan Csudai: Vita circulus est prezentuje kresby a grafiky významného slovenského výtvarného umelca. Autor monografie sa zameral na rekonštrukciu genézy a vývinu umelcovej tvorby, pokúsil sa detailne interpretovať sémantiku a syntax umelcovho individuálneho štýlu, pričom upozorňuje aj na zlom v tvorbe, ktorý práce na papieri delí do dvoch asymetrických celkov. Výber kresieb a grafík reprodukovaných v monografii prezentuje všetky polohy umelcovej kresby a grafiky tak, aby si čitateľ porozumel kreativite a variabilite jeho tvorby. Na výbere sa významným dielom podielal Ivan Csudai, ktorý je aj autorom dizajnu a zalomenia publikácie. Súčasťou monografie je aj text Mariana Zervana.

v ranom novoveku.

Predložená publikácia nie je v našich končinách celkom bežným pojednaním o portrétnom žánri v ranom novoveku. Jej ambíciou nie je pozerať sa na portrét cez optiku pomyselných súradníc „doba – dielo – umelci – objednávatelia“. Naopak, zámer tejto knihy je skôr hĺbková analýza niekoľkých celkom bazálnych otázok týkajúcich sa samotnej povahy a podstaty portrétu ako špecifického dobového obrazového fenoménu v novovekých dejinách. Vie si čitateľ v dnešných podmienkach všeobecnej presýtenosti portrétmi a za situácie, keď na ich vytváranie celkom stačí dotknúť sa smartfónu, predstaviť, ako portrét na ľudí účinkoval v 15. storočí? Ako „magicky“ a zároveň „pragmaticky“ boli vlastne až do vynálezu fotografie obsahy, významy a funkcie tohto žánru? Autorka kladie za cieľ naviesť diváka na hlbšie uvažovanie o problematike portrétu v ranom novoveku „skrze texty“. Viac než samotné portréty-obrazy sú tu teda čitateľovi ponúkané smerodajné dobové traktáty a iné odborné i laické pojednania o portréte.