Sprachwissenschaft

Slovník slovenských nárečí, 3. zv. (Poza – R) ponúka na 816 stranách obraz o slovnej zásobe miestnych dialektov z celého územia Slovenska. Predstavená nárečová lexika (písmen P – R) rozširuje poznatky o vývinových fázach nespisovnej variety slovenského jazyka, o premenlivosti slovenčiny zachytenej jedinečným celoplošným výskumom v 20. storočí, zároveň je odrazom života a kultúry našich predkov, ktoré sa nenávratne premieňajú a vytrácajú. Slovník je vedecké, no čitateľsky pútavé lexikografické dielo pre širokú verejnosť, ale i pre odborníkov najmä z humanitných či spoločenskovedných oblastí. Ďalších 10 678 abecedne radených hesiel prispieva k výskumu genetických súvislostí vo vývine slovnej zásoby slovanských jazykov, ale i jazykových kontaktov slovenčiny napr. s nemčinou, maďarčinou, latinčinou v prirodzenom, neregulovanom jazyku, predovšetkým v jeho hovorenej podobe. Autori tretieho zväzku metodologicky nadväzujú na koncepciu predstavenú v 1. zväzku slovníka, jej novátorské rozvíjanie v lexikografickom spracovaní vybraných javov vysvetľujú v Predhovore diela s rozšíreným pomocným aparátom. Je pútavé sledovať slovnodruhovú, funkčnú, významovú, štylistickú či tematickú rozvrstvenosť predstavenej nárečovej lexiky.

Obsiahly súbor odborných príspevkov je tematicky zameraný na hodnotenie kultúrnosti slovenského spisovného jazyka, v interakcii medzi jazykom a spoločnosťou. Zahŕňa témy z všeobecnej jazykovedy, teórie komunikácie, jazykovej kultúry, lexikológie, onomastiky, mediálnej a politickej komunikácie, sociolingvistiky a literárnej vedy. Zjednocujúcim prvkom je chápanie jazyka ako systému výrazových prostriedkov na uchovávanie a sprostredkúvanie kultúrnych hodnôt medzi generáciami. Dielo môže byť užitočné pre používateľov jazyka v rôznych komunikačných sférach (školy, médiá, inštitúcie, literatúra a pod.) Mapujú súčasný stav spisovnej slovenčiny s ohľadom na formovanie úzu a dynamiku jazykovej praxe.

Jazyk vzišiel zo sociálnej praxe a súčasne ju vytváral, v nej sa reprodukuje a rozvíja a zároveň je prostriedok na zachovanie sociálneho života a jeho prispôsobovania meniacim sa potrebám a záujmom členov spoločnosti, takže kto chce rozumieť jazykovej realite, nemôže odhliadať od existenčnej spätosti jazyka a spoločenskej praxe. Kniha ponúka komplex rozpracovaných konceptov, ktoré sú kľúčové pre hlbšie poznanie vzájomného pôsobenia nositeľov jazyka v komunikácii a ich vplyvu na kultivovanie sociálneho života. Vyzdvihuje sa v nej kultúra jazykovej komunikácie ako prostriedok kultúrneho vzostupu spoločnosti aj ako ukazovateľ jej kultúrnej úrovne. V tomto myšlienkovom rámci sa vysvetľuje inkluzívna komunikácia, podporujúca sociálny pohyb k inkluzívnej spoločnosti, a rekonštruujú sa procesy, v ktorých sa formoval subjekt takej komunikácie. Výklady sú založené na analýzach a interpretáciách z perspektívy tohto subjektu, vnímaného ako praktický jazykový odborník, ktorý ovláda svoj jazyk prostredníctvom jazykovej praxe, a tak sa niekedy dostáva do konfliktu so školeným jazykovým odborníkom.

Monografia prináša všetky dostupné doterajšie poznatky o dialektoch (zvukovej a tvaroslovnej roviny) nárečovo výrazne diferencovaného jazykového priestoru horných Kysúc v okrese Čadca. Autorka na podkladoch vlastného nárečového materiálu aktualizuje výskum v regióne. Poskytuje vyčerpávajúci opis súčasných reflexov za praslovanské hlásky. V kontexte doterajších jazykovedných poznatkov, výkladov, interpretácií a implementácií, ako aj doteraz nepublikovaných archívnych zápisov, s využitím synchrónno-diachrónnej metódy, podáva ucelený pohľad na vnútornú nárečovú diferenciáciu dialektov skúmanej oblasti. Upozorňuje na systémové javy, osobitosti, jemné rozdiely a výrazné lokálne príznakové archaizmy v dvoch vývinovo odlišných skupinách nárečí. Prináša nové pohľady a interpretácie nárečovej situácie v symbióze s najnovšími historickými poznatkami o osídľovaní Kysúc – územia na slovensko-poľsko-českom pomedzí. Neoddeliteľnou súčasťou práce je kapitola o toponymách, ktoré sú živým dôkazom histórie a procesu osídľovania tohto regiónu.

Publikácia je tematicky zameraná na jazyk súčasných slovenských seniorov. Úvod monografie obsahuje rôzne pohľady na to, kto je v súčasnej spoločnosti vnímaný ako „senior“. Prvá polovica publikácie obsahuje charakteristiku obrazu starších dospelých na základe analýzy súčasného slovenského diskurzu (konkrétne analýzy materiálov z oblasti frazeológie, reklamy, databázy Slovenského národného korpusu a politických prejavov). Vychádza sa pritom z tézy, že štandardizovaný diskurz o senioroch a ich jazykovom správaní ovplyvňuje ich reálne (jazykové) správanie. Druhá polovica publikácie obsahuje sociolingvistický výskum zameraný na zistenie postojov seniorov k anglicizmom v slovenčine, ktorý prebiehal formou rozhovorov. V závere publikácie sa nachádza návrh príručného slovníka anglicizmov pre seniorov, ktorý by mohol byť praktickou pomôckou pre starších používateľov jazyka v každodennej interakcii.