Belletristik

Kniha známeho slovenského spisovateľa Blažeja Beláka Hrnčiarovo pole obsahuje pätnásť poviedok – pútavých príbehov týkajúcich sa rôznorodých životných situácií človeka s časovým rozpätím od povojnových čias až po súčasnosť. Človek v epickom priestore Blažeja Beláka je konfrontovaný vždy s komplikovanou realitou, v ktorej nachádza spravidla východisko, ak sa pridržiava hodnôt korešpondujúcich s kresťanským svetonázorom. Belákove prózy v kontexte jeho epického diela sú svojím spôsobom modernistické a možno ich zaradiť napríklad do príbuznosti neskorých Jarošových prác. Belák si však udržiava jemný odstup od zobrazovanej reality a dbá na vytváranie svojskej atmosféry, v ktorej sa odohráva ten-ktorý epický príbeh.

„Sú tajomstvá, ktoré môžeme spoznať, ak máme dostatočne slobodné srdce,“ vraví Miki, jedna z postáv Háberovho románu, svojmu bratrancovi. A nám zostáva iba dodať, že slobodné srdce a najmä myseľ musel mať predovšetkým autor, keď v zdanlivo prostom príbehusituovanom do prelomových rokov tesne pred tzv. Nežnou revolúciou a dlhé roky po nej zachytil najdôležitejšie, zväčša temné stránky prechodu od totalitného zriadenia k demokracii.

Autor od začiatku 90. rokov prednáša na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. V roku 2007 vyšla vo vy­davateľstve F. R. & G. kniha Voľným okom. Za knihu Voľným okom II. (2009) bola autorovi udelenácena Dominika Tatarku. Ďalej vydal knihy Voľným okom III (2011), Milan Paštéka: Uhol odvahy (2013) a V zname­ní kruhu (2013), Milan Laluha (2015), Daniel Fischer (spolu s J. Geržovou, 2016), Jozef Jankovič (spolu s I. Jančárom, 2016).

Autor knižne debutoval zbierkou „básní v próze" Kocky ľadu (1988), za ktorú získal Prémiu vydavateľstva Smena. V tejto línii pokračoval i útlou zbierkou básnicko-pro-zaických textov Milovať (1999). V básnickej zbierke Slnko nad Modrou (2011) dospieva k novému básnickému výrazu. V zbierke Môj nebeský kôň (2016) prehlbuje a rozširuje doterajší tematický záber.

Autor v knihe rozpráva pútavým spôsobom o živote Ľudovíta Felda, maliara, kresliča, ktorý prežil koncentračný tábor Auschwitz, vďaka kresleniu si síce zachránil svoj žit v koncentráku, ale zato musel kresliť Mengeleho zverstvá. Je to kniha, cez ktorú nazrieme aj do histórie Košíc. Je doplnená kresbami od Ľudovíta Felda a Eugena Krona.

Novela Rinaldova cesta je rozprávaním o pitoresknej púti mladého rómskeho chlapca Rinalda za rodinným šťastím. Dobrodružný, vtipný, ale i citlivý Rinaldov príbeh, ktorého silnou devízou je jeho sociálno kritický rozmer, je zároveň pútavou sondou do života rómskej komunity.

Po vyše dvesto rokoch sa prvý raz vydáva reedícia celej básnickej zbierky, ktorá je známa skôr ako literárnohistorický fakt, ale už me­nej ako jedinečný umelecký fenomén. (Prof.PhDr. Peter Kaša, CSc.)

Táto edícia je cenným materiálovým východiskom nielen z hľadiska literárnohistorického výskumu, ale aj z hľadiska textologického. Kombinácia faksimilného vydania pôvodného textu zbierky a jej transkribovanej podoby prináša čitateľovi Palkovičove básne ((1769-1850) v ich autentickej typografickej a jazykovej podobe, čo umožňuje vytvoriť si predstavu o charaktere našej knižnej kultúry na prelome 18. a 19. storočia, no na druhej strane paralelným publikovaním transkribovanej podoby textov vychádza v ústrety aj širšej čitateľskej verejnosti. (Doc. PhDr. Miloslav Vojtech, PhD.)

Antológia z tvorby účastníkov medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica v roku 2016.

Toto nie je „životopis" dospievania jedného energiou kypiaceho chalana po osemnásty rok jeho života, ale úctivá mohyla dobe a spôsobu života, ktorý sa pomaličky, no hrdinsky a s hrdosťou porúča. Myslím si, že je dobré občas sa otočiť, nájsť súvislosti, korene karambolov i úspechov, aby človek i národ mohol korigovať svoje konanie k svetlejšiemu zajtrajšku.

Pripomeniem vám bezpečie babkinej periny, mliečne desiaty, zemiakové brigády, búchanie hokejok o asfalt, stavebnicu Merkur, céčka, Rubikovu kocku i tamagoči, kristusky, číny, „džísky", šumienku za pár halierov, Vitanu, ktorá varila za nás, žuvačku Pedro i bublinové Bajo, „kakavkové" raňajky, ruskú zmrzlinu, ovocné drene, spreje Lybar a poplašníky vhodené do ohňa, klince položené na koľajniciach, preplnené amfiká aj na rumunských filmoch, tlačenice v autobusoch, megadlhé rady na pomaranče, inšpektora Derricka, príchod hry Tetris, magnetofónové kazety, vznik skupín Citron, Tublatanka, Arakain, Oceán, či Monterosa, úmorné zháňanie muziky nakupovaním platní na zakázanej burze na ostravskej Černej louce, namosúrených fízlom vyskakujúcich zo žltobielej lady s nápisom VB, „tajných", vyhadzujúcich mladých zo škôl za piesne Karla Kryla, hojnosť československej stokorunáčky, Tuzexy i magické bony, umelú úplnú zamestnanosť, absolútnu stratu dôvery k návrhárom mladosti, ale aj túlania po dedinách i lesoch, keď o nás rodičia nevedeli, a keby nebolo zvonov na kostole a zapadajúceho slnka, zabudneme aj na návrat domov. Ak ste vtedy nežili, možno zhíknete, keď sa dočítate o dlhých letných odstávkach teplej vody, búchaniach do televízorov, aby naskočil obraz, strihaní novín, pretože toaletný papier na pár týždňov zmizol z regálov, ale aj o tovare, na ktorý sa chodilo čakať večer pred raňajším otvorením obchodu s dekou pod pazuchou a peniazmi v ponožke.

Predmetom pre písanie býva pre mňa intenzívny existenciálny zážitok alebo hlboké a empatické ponorenie do istej situácie, istých vzťahov, problémov, nech totiž píšem o komkoľvek a o čomkoľvek, píšem „zvnútra“, identifikácia s cudzím zážitkom, vzťahom, problémom ma celkom pohlcuje, niekedy až fyzicky bolí, ale inak neviem a nechcem písať.  (Etela Farkašová)

Možno milióny ľudí obšťastniť rýchlo, bez lásky a často aj proti ich vôli? Túto otázku osvetľuje nový historický román Antona Hykischa, situovaný do sklonku 18. storočia, v predvečer Francúzskej revolúcie (ide o voľné pokračovanie úspešného románu Milujte kráľovnú). Roky čakal cisár Jozef II. na smrť svojej matky Márie Terézie. Hneď po jej skone začal netrpezlivo uskutočňovať svoj sen o spravodlivej vláde. V horúčkovitej sebazničujúcej práci chce zabudnúť na svoje osobné nešťastia a nedostatok lásky. Román odkrýva bolestné súkromie mladého vládcu až po jeho predčasný tragický koniec.

Desaťročie vlády Jozefa II. znamená aj počiatok národného prebudenia Slovákov. Na stránkach knihy stretneme Jozefa Ignáca Bajzu s jeho trampotami pri písaní prvého slovenského románu. Spoznáme život v starej Bratislave/Prešporku, kde v seminári na hrade Anton Bernolák s priateľmi vytvoril prvú slovenskú gramatiku. V pútavom románe nazrieme do života panovníkov v Európe, najvyšších cirkevných hodnostárov aj chudobných dedinských kňazov.

Román o súčasnosti Traja frustrovaní ľudia: tréner plávania, ktorého túžbou je napísať erotický román, autistický výtvarník a šéfredaktorka ženského ezoterického magazínu sa rozhodnú spoločne podnikať. Otvoria obchod, v ktorom predávajú odpovede na akékoľvek otázky. Nejde o veštenie, ale o hru ako predať nádej, víziu či poznanie budúcnosti. Obchod je populárny a stále častejšie sa na neho obracajú ľudia s bežnými problémami: vzťahy, práca, peniaze, ale aj organizácie hľadajúce nové riešenia. Jednou z nich je extrémistická, tajná polovojenská organizácia, ktorej cieľom je vytvoriť rasovo čistý, národný štát. Zvrátenosť takejto ideológie a nejasné odpovede, ktoré dostávajú od obchodu z otázkami vedú k nárastu jej popularity. Vtedy sa trojica podnikateľov rozhodne obchod zavrieť, čo vyústi do groteskného konca.

Marian Váross (1923 – 1988), kunsthistorik, estetik, axiológ, autor mnohých výtvarných monografií a základných diel slovenskej umenovedy a estetiky. V sedemdesiatych rokoch kruto postihnutý normalizáciou, zanechal vo svojich denníkových zošitoch jedinečné svedectvo o dobe po roku 1953. V denníkoch zaznamenáva atmosféru temných päťdesiatych rokov, čiastočné spoločenské uvoľnenie v šesťdesiatych rokoch, keď mohli vzniknúť jeho priekopnícke publikácie. A napokon obdobie normalizácie – dvadsať bezútešných rokov. .. 

Životopis vo veršoch je výber z diela Ľubomíra Feldeka.

Východiskovým žánrom autora bola vždy poézia, preto gro knihy tvorí prierez jeho básnickou tvorbou. Výber poetických textov je však popretkávaný aj prozaickými formami. Nie je postavený na chronológii zbierok, ale na chronológii života. Nijaký básnik nereaguje na zážitky svojho života systematicky. Na niektoré si spomína a inšpiráciu v nich nachádza až celé desaťročia potom, čo sa odohrali, iné zas reflektuje v predstihu. V tvorbe Ľubomíra Feldeka sa nezrkadlí len jeho vlastný životopis, ale – keďže sa nikdy nevyhýbal ani spoločenským témam, je v ňom prítomný aj „životopis“ doby, „životopis“ spoločnosti a „životopis“ slovenskej literatúry a umenia, ktorý pomáhal od mladosti až dodnes utvárať.

Antológia z tvorby účastníkov medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica v roku 2015.