Belletristik

Pamäť má veľa čakární. Dá sa do nich nakuknúť, zalistovať v živote, prepašovať zopár historiek a spomienok - z hlavy na papier. Písanie je jediný dovolený spôsob kradnutia: človek okráda sám seba. Pamäť je vývojka. Písanie je ustaľovač. A zrazu sú pred nami fotografie spomienok. Dušan Dušek aj v tejto knižke kradne zo života. No nielen sebe, kradne všade, kde sa dá, zapisuje si za uši každú dobrú vetu, ktorú začuje. Ponúka nám svoj obdiv k hovorovému jazyku, k viere, že to najlepšie vždy zaznie v rozhovoroch ľudí. Neskôr tieto vety votkáva do príbehov, pomocou ktorých mapuje svoje dôverne známe prostredia: Piešťany, Bratislavu, Šaštín. Navlieka ich na nitky ako koráliky, ktoré sa pri čítaní môžu zmeniť napríklad na lastovičky, usadené v jeseni na elektrických drôtoch pred cestou do teplých krajín, alebo aspoň na ponožky, sušiace sa vo vetre, prichytené štipcami o šnúru, ktoré sa takisto chystajú odletieť. Pri čítaní sa dá krásne lietať: z vety do vety, zo spomienky do spomienky, z jednej poviedky do druhej, či do tretej. Platí to aj pre túto novú poviedkovú knižku Dušana Dušeka. 

Kniha Eugena Gindla Čelom vzad, ozvena! sleduje tridsaťtri rokov autorovej reportérskej kariéry – od prvých textov z časopisu Život, ročník 1971, až po posledné dve, ktoré vyšli v roku 2004 ako fragmenty nedokončenej knihy o Slovensku. Turecko-bulharské hranice, Ukrajina, Krym, Kosovo, tam všade je Eugen Gindl rovnako doma, ako v obciach, ktoré mali už čoskoro naveky pochovať vody Liptovskej Mary, či v dedine Veľké Borové.

Štefan Moravčík nespochybniteľne patrí medzi špičku slovenských majstrov poetického pera. Jeho básne sú jedinečným vkladom do literatúry a každá nová zbierka znamená poetický sviatok. Také sú i plastické, farbisté, poeticky mnohorozmerné, skrytými významami preplnené Vruby do medu. Tvoria ďalší schodík nahor na Moravčíkovej životnej púti, sú stále zrelšou, už jesennou poéziou autora, v ktorej si tvorca kladie zásadné otázky bytia a dáva na ne hudbou verša prehĺbené, až Rúfusovské odpovede. 

Ján Čomaj (1935), skúsený novinár, publicista a spisovateľ literatúry faktu, sa v knihe esejí, fejtónov a glos venuje problémom súčasnosti, no i závažným dobovým výpovediam. Jeho krátke prozaické útvary sú akýmsi hodnotením politických počinov, historických udalostí a spoločenských posunov z odstupu a nadhľadu. Takýmto spôsobom sa venuje napríklad nežnej revolúcii, jej pôvodným cieľom a spoločensko-politickým dôsledkom. Nejde len o holé konštatovania, ale o hlbokú spoločenskú psychológiu. Pritom sa usiluje vyhnúť konfrontácii a príkrym záverom, skôr postupuje z pozície nezávislého pozorovateľa. Je to istý pohľad do zrkadla, ktorý motivuje súčasného čitateľa, aby zaujal vlastné postoje, či už v súlade alebo v konfrontácii s prečítaným textom.

Ivan Čičmanec (1942) patrí vďaka štyrom knihám, ktoré v poslednom desaťročí vydal vo vydavateľstvách Milanium a Kalligram, k popredným slovenským prozaikom a básnikom, hoci žije už takmer polstoročie v nórskom Osle. V novele Bratislavský satyr podáva ironický pohľad na súčasné Slovensko, kde prebieha súboj medzi tradičnými patriarchálnymi stereotypmi a čoraz naliehavejšie prenikajúcimi modernými civilizačnými trendmi.

Nie všetko, čo sa odohralo v histórii, sa dostalo na stránky kníh o veľkých dejinách. Popri významných udalostiach sa prihodili aj malé vzrušujúce príhody, na ktoré sa časom zabudlo. No tieto epizódy či historky existovali a často niesli v sebe neoficiálnu pečať doby, v ktorej vznikli. Poľudštili dejiny, ktoré zaznamenali historici stroho a bez emócií. Na tieto historky storočia sadal prach. Bolo potrebné sfúknuť ho, lebo aj z nich sa skladá mozaika doby. Čitateľ sa dozvie, odkedy je na Dóme svätého Martina hromozvod, ako muž v brnení bežal Panskou ulicou, kedy zaparkoval koč posledný fiakrista a ďalšie zaujímavosti.

Debut Silvie Gelvanicsovej (1976) Anam cara – Priateľ duše vypovedá o citlivej, vnímavej duši a poetickom talente, ktorý sa neutieka výlučne k voľnému veršu, ale úspešne zvláda aj rýmovanú poéziu. V prvej časti zbierky poskytuje myšlienkam voľnosť voľného verša, emotívne nabitého, presne mapujúceho a odžitého skúsenosťou. V druhej časti dokazuje, že vie myšlienky podriadiť i pevnej štruktúre verša a rýmu, pritom aj ideová stavba básne je mimoriadne vyzretá. Vie podať hodnotnú výpoveď a trefne prekvapiť čitateľa zo smeru, ktorý neočakával. Autorkin talent, výrazná poetická práca a zodpovedný prístup k poézii si zaslúžia ocenenie.

Tramping, pocit voľného táborenia, kamarátstva a romantiky. Ako chlapci z Zuckermandlu sme prežívali mladosť v časoch totálnej asanácie Podhradia. Preto sa chcem ešte raz vrátiť do tienistých uličiek, na vysoké skalné bralo zaliate večným slnkom, ktoré nás obklopovalo z jednej strany a z druhej strany veľrieka a jej rozpálené brehy, na ktorých sme vyrastali. Neboli sme veľmi odlišní od chlapcov z iných štvrtí starej Bratislavy, Ziegelfeldu, alebo Jaskového radu...

Tieto moje spomienky na náš starý Dunaj a jeho ramená obklopené lužnými lesmi a na Malé Karpaty venujem všetkým mojim žijúcim a tiež už nežijúcim priateľom a vám všetkým následníkom, kráčajúcim po zarastených chodníkoch našej krásnej prírody.   Walter Malaschitz – Apač

Hrdinovia druhého románu Pavla Boroša sú, podobne ako tí z Troch brehov Dunaja, prinútení reagovať na prelomové udalosti našej histórie. Osudy hlavných hrdinov začíname sledovať v auguste roku 1938 a uzatvárajú sa tesne po vyhlásení Slovenského štátu. Ich životy sú konfrontované so vznikom autonómie, obsadením Petržalky, Viedenskou arbitrážou, vyhlásením stanného práva a nakoniec vznikom štátu. Všetko sú to udalosti, ktoré nezaslúžene patria medzi tie menej známe z našej histórie.

Dej sa točí okolo štyroch hlavných postáv. Elenka, dcéra Hanky z prvého románu, sa musí rozhodnúť, ktorou cestou sa vyberie: či tou, ktorú jej radí vybrať rozum, alebo tou, ktorú by si vybrala srdcom. Na osude ďalšieho hrdinu môžeme sledovať, ako sa z obyčajného človeka môže nenápadne stať prominentný a vrcholne angažovaný gardista. Eva, jedna z dvoch Hankiných sestier, do dôsledku spozná, čo znamená žiť v tak turbulentných časoch v jednej zo stoviek kolónií, ktoré vznikli na južnom Slovensku.

Kniha o behaní, (ťažkom) živote a najmä o láske. Trojica autobiografických noviel zo života režimom prenasledovanej rodiny a dospievaní v atmosfére totalitnej šedi. Dvadsaťpäť rokov po prvom oficiálnom vydaní vychádza Džin konečne v reedícii.

Minulosť ovplyvňuje dnešok aj zajtrajšok, v návratoch do minulosti môže tkvieť múdrosť budúcnosti. Pre literárne návraty, hoci aj nesiahajú priveľmi do hĺbky času, to platí tiež. Jedným z nich je aj trojnovela Martina M. Šimečku Výpoveď, Žabí rok a Džin. V osemdesiatych rokoch minulého storočia vychádzali ako samizdaty, začiatkom 90. rokov potom oficiálne knižne. Príbehy o láske (i nenávisti) medzi ženou a mužom, o láske (i nenávisti) medzi dušou a telom, o nenávisti (a láske nie) medzi človekom a totalitným štátom z dôb, keď strihanie ostnatých drôtov nebolo ani len v dohľadne, keď niektorí boli rovnejší ako iní, keď život neprináležal ani človeku, ani Bohu, ale komunistom.

Súbor 23 autobiografických poviedok, inšpirovaných príhodami, spomienkami, zážitkami z detstva, mladosti aj nie veľmi dávnej minulosti.

Hatala ju venoval svojim dvom hlavným živlom: hemofílii a literatúre. Preto aj rozprávačom je X - teda autorovo literárne ja, symbolicky odkazujúce na chromozóm X, ktorý "zodpovedá" za vrodenú "krvácavosť". Kniha je "niekedy smutná, niekedy veselá", ako už býva poctivé rozprávanie zo života, tobôž v podaní zrelého literáta, básnika, prekladateľa, publicistu aj aforistu. "Táto kniha by sa mohla volať aj Môj život s hemofíliou, ale nevolá sa tak," hovorí spisovateľ a dodáva: "Preto nie, lebo práve hemofília ma naučila aj to, že mnohí ľudia majú často oveľa väčšie trápenia než ja. Ak by im ich moja kniha pomohla zmierniť hoci o promile, malo význam ju napísať. S akýmkoľvek názvom."

Zborník najlepších poviedok literárnej súťaže Poviedka 2014.

Untertitel: Antológia zo slovenských prameňov cirkevných a duchovných piesní 16.-18. storoči

Po prvýkrát má náš čitateľ možnosť zoznámiť sa s výberom cirkevnej a duchovnej poézie 16. – 18, storočia z protestantského okruhu v takej rozsiahlej podobe, ako ho predstavuje antológia. Editorka zozbierala známy i menej známy materiál z rukopisných i tlačených prameňov, i starších edícií. Predstavuje čitateľovi pestrú paletu autorov i žánrov. Umožňuje mu nahliadnuť, ako piesňové žánre fungovali v kultúrnom živote protestantskej komunity a ako formovali jeho spiritualitu. A tiež ako citlivo reagovala poézia na vnútorné procesy, ktorými protestantská komunita v jednotlivých obdobiach prechádzala.

Román z metropoly juhu je prozaickým debutom Petra Balka, víťaza literárnej súťaže Poviedka 2012.

"Zmes drsnosti a nehy, fantázie a surovej skutočnosti, historických aj rodinných udalostí, ktoré spája magické meno mesta Lučenec – Lošonc, kde sa dotýkajú národy, kultúry, osudy, vzťahy: minulosť a prítomnosť. Prvá próza talentovaného „zapisovača” do zošitkov je skvelá. Všetko napísané čarovným rukopisom akoby ešte chlapčenským, ale reflexia a vnímanie je už dospelé, mužské. Táto ostrá dvojpólovosť vytvára napätie, ktoré nedovolí odložiť knihu, kým ju nedočítate. Je to presné, žiarivé a predsa tajomné. Ako život.“ (Mila Haugová).

Dana Podracká je pokladaná za najvýraznejšiu slovenskú poetku súčasnosti. Jej nová básnická zbiera Kubus je bohatá „na osobne ladené obrazy a zároveň vzrušujúce ponory do našich kolektívnych podvedomí a výletov do nadosobných kozmických labyrintov,“ hodnotí nové básne jej kolega I. Čičmanec. „Všetko v tejto zbierke prezrádza autenticitu zážitku a veľký zmysel pre najširšie kultúrne, civilizačné a existenciálne súvislosti. Podrackej obrazy nedogmaticky odhaľujú čosi veľmi podstatné, človečie, čo býva nášmu prvoplánovému zraku skryté, čo však neustále hýbe našimi životmi. Je to v pravom zmysle slova vizionárska poézia.“