Belletristik

Humoresky Kornela Földváriho z rokov 1963-1977 sú praktickou ukážkou inteligentného humoru z dielne známeho teoretika tohto odboru , ktorého pseudonymom zaváňajúce meno sa po „naftalínových“ rokoch môže objaviť aj na obálke knihy, a tým zrušiť existenciu Miroslava Kostku - mena síce menej exotického, ale vhodného na publikovanie aj v čase nepriazne a temna. Ostrovtipným textom s príznačným názvom Príbehy z naftalínu neubral na kvalite a schopnosti zabávať ani čas strávený v naftalíne, skôr naopak: rafinovane zašifrovaným miniatúrkam pridal patinu lesku šesťdesiatych a biedy sedemdesiatych rokov, v ktorých vznikali.

Viacnásobná finalistka súťaže Anasoft litera a známa herečka Zuzana Cigánová, autorka úspešných noviel Šampanské, káva, pivo; Špaky v tŕni a Aksál, prichádza s novým románom o ľuďoch a ich románikoch. Dosť dobrý dom je jeden obyčajný paneláčik s ľuďmi ako my. Je o susedských vzťahoch, o láskach a sklamaniach, o dobre a zle, o všednosti i nevšednosti dní. V originálne vyrozprávaných príbehoch manželiek a manželov, rodičov a detí, priateľov a milencov sa dozaista nájde každý z nás.

Prvá autorská zbierka básní teoretika a historika umenia a galeristu Ľuboslava Mozu obsahuje poetické príbehy z polovice minulého storočia i dneška. Základ pre autorovu poéziu tvorí prelomové desaťročie šesťdesiatych rokov XX. storočia. Z jedinečnosti toho obdobia objavuje dnešok. Poetické úvahy civilne preberá slovami, aby náznakom otázok i odpovedí oslovil životom študenta i zrelého muža.

Na Slovensku i v zahraničí uznávaná poetka, dramatička, prozaička a videoperformerka Jana Bodnárová je autorkou hier, televíznych scenárov a troch desiatok prozaických i básnických kníh pre dospelých aj pre deti a mládež. Medzeru v bibliografii spisovateľky vyplnil Divadelný ústav reprezentatívnym výberom z jej dramatickej tvorby vo svojej edícii Slovenská dráma. Okrem titulnej hry Dievča z morského dna (2008) sú do publikácie zaradené texty Spiace mesto (1987), Kozoroh (1988), Nohy (1988), Lampiónový sprievod (2002), Snežný vrchol (2012, druhá cena v súťaži DRÁMA) a Kolísky (2012). Kniha bola pripravovaná k okrúhlemu životnému jubileu autorky, pretrvávajúca pandémia však jej vydanie posunula takmer o rok. Súčasťou knihy je rozsiahly rozhovor spisovateľky a filozofky Etely Farkašovej s autorkou a štúdia o Jane Bodnárovej ako dramatičke z pera literárnej vedkyne, pedagogičky na FF UK Dagmar Kročanovej. Oba príspevky približujú čitateľovi „svet na hranici, v medzipriestore, ženské teritórium i náš subjektívny, vnútorný čas“ (E. Farkašová) a jej neopakovateľnú minimalistickú poetiku náznakov, symbolov, zvuku, ticha a obrazu. Štúdia D. Kročanovej a rozhovor s E. Farkašovou, ktorá je autorke generačne bližšia, ponúkajú žánrovo odlišný, navzájom sa však doplňujúci prístup.

Súbor lyrických textov, krátkych príbehov a reflexií každodennosti. Autorka v rámci originálnej básnickej licencie hľadá súvislosti medzi na prvý pohľad nespojiteľnými pojmami, ako sú realita a mágia, mystika a matematika, alebo dočasnosť a večnosť. V tejto koncepcii ponúka pohľad na svet, kde všetko so všetkým súvisí a umenie sa stáva najdôležitejšou z možností ako sa dá o rozporuplnej dobe, ktorú žijeme, hovoriť. Kniha je zároveň poctou tvorbe významného slovenského výtvarníka Miroslava Cipára. Prvá časť s názovom Kresbospisy je venovaná doteraz nepublikovanej tvorbe nestora slovenskej knižnej ilustrácie, grafika, typografa a maliara. Predstavuje kresby, ktoré vznikali ako denníkové záznamy výtvarníka a verejnosť ich doteraz nemala možnosť poznať.

Zborník najlepších poviedok 24. ročníka tradičnej literárnej súťaže. Hlavnú cenu získal Peter Hoferica a porota udelila aj osem prémií, ktoré získali: Tímea Krekovič Beck, Matúš Benkovič, Šimon Drgoňa, Karlos Kolbas, Daša Krištofovičová, A. P. Zacharová, Štefan Ziegler a Svetlana Žuchová. V knihe je okrem všetkých ocenených poviedok aj predslov predsednícky poroty Márie Modrovich, štatistické údaje a názvy poviedok, ktoré postúpili do druhého a tretieho kola.

 Michal Hvorecký prichádza po rokoch s novou zbierkou poviedok. Vrátil sa k literárnej fantastike a reaguje na výzvy 21. storočia ako globálna migrácia, klimatická kríza, pravicový populizmus či náboženský fanatizmus. Drony sledujú každý náš krok. Vzťahy sa už rozvíjajú iba na sieťach. V Dunaji ožívajú vyzy. V alternatívnych dejinách nás obsadia Američania. V jedenástich príbehoch nechýba napätie, irónia ani humor. Michal Hvorecký (1976) píše prózu a prekladá z nemčiny. Jeho knihy vyšli v prekladoch do mnohých jazykov.

Rozhovory Michala Oláha s najznámejším slovenským kazateľom Danielom Pastirčákom o úprimnom hľadaní zmyslu života, nádeji a zaskočení večnosťou. V dvanástich rozhovoroch odhalíte osobný príbeh najznámejšieho slovenského ekumenického kazateľa počas jeho neraz tŕnistej cesty životom.

 A. Halvoník sa vo svojich prózach prejavil ako bytostne hľadajúci autor, zorientovaný v domácej i svetovej literatúre. Jeho prózy sú pevne zakotvené v slovenských reáliách, no svojím záberom siahajú do hlbších psychických a existenciálnych vrstiev súčasníka. Často využívajú prvky magiky, fantastiky, absurdity či hororu.  Všetky sú poznačené iróniou, ktorá ich textom dodáva všeobecnejšie vyznenie. Majú pevnú štruktúru s presne vypointovaným príbehom. Ich hrdinami sú ľudia hľadajúci svoje miesto v spoločnosti a súčasnom svete, ale zároveň pohŕdajúci konvenciami a deformáciami. V tomto zmysle majú silný etický náboj a apelatívny pohľad na slovenskú skutočnosť vrátane sociálnej a politickej, ako aj na vzťah k filozofickým a transcedentálnym súvislostiam súčasného sveta. Bystrík Šikula

Flanér je na okraji spoločnosti a ulice, ktorými sa potuluje, sú často svojím spôsobom perifériou mesta. Nie sú to ulice, ktoré si obyvatelia či turisti vyberajú na prechádzky. Flanér je na okraji spoločnosti, zato ju pozorne vníma a pozoruje. Je psom svojej doby. A ako taký veľmi dobre pozná jej vône a pachy. Nič neprodukuje. Nič, čo by sa rátalo. Flanér sa pohybuje mestom tak, ako tulák lesom.V košeli flanéra strávila Jana Beňová dva roky túlaním sa po bratislavských uliciach. Kniha je výsledkom jej pozorovaní, zážitkov a rozhovorov s ľuďmi z ulice. Z predhovoru autorky: Bratislavským flanérom (a teraz mi napadá, že tým pravým slovenským ekvivalentom bude asi flákač) som už tridsaťpäť rokov. Preto som jednej bratislavskej ulici nevenovala aktuálne viac ako tri mesiace. Pozorovala som, čo sa tam odohráva, čo je na ulici zaujímavé, čo ju charakterizuje, odlišuje od iných ulíc, aké prípadné kauzy sú s ňou spojené, čo je najzaujímavejšie v jej minulosti, aká je v noci a čo ju, možno, čaká v budúcnosti. V rámci svojich prechádzok som hovorila s ľuďmi, ktorí tu žijú a pracujú, a tými, ktorí tadiaľto prechádzajú. S ľuďmi z ulice. Niektorí novinári idú na zaujímavé miesta, pobudnú tam týždeň-dva a napíšu reportáž. Ja som strávila len pár mesiacov vytrvalým túlaním sa po jednej z ulíc svojho mesta.

Chorobne senzitívne, až z "normálu" vychýlené bytosti môžu niekedy zachytávať poruchy či kazy sveta oveľa intenzívnejšie ako ostatní ľudia a ich reakcie môžu byť extrémne. Strach a starosť o svet v nich potom prevláda nad inými emóciami, to je aj prípad protagonistky G., ktorú obavy o budúcnosť sveta vedú k úsiliu urobiť niečo pre jeho záchranu. O stratégiách, aké táto rozporuplná postava pripravuje v rámci svojského megaprojektu, hovorí próza Záchrana sveta podľa G. vychádzajúca po takmer dvoch desaťročiach od prvého vydania v prepracovanej a rozšírenej podobe. Etela Farkašová, ktorá získala za predchádzajúce dva romány Scenár a Hodiny lietania prestížne ocenenia (laureátka súťaže Anasoft litera, Krištáľové krídlo, Cena Ladislava Ťažkého, prémia Literárneho fondu a i.), sa staronovou prózou opäť kriticky vyjadruje k aktuálnym problémom našej civilizácie.

Publikácia Kronika komika 6 zachytáva formou kronikárskych zápiskov, divadelných hier, množstva fotografií a dokumentačného materiálu profesionálny i ľudský príbeh Radošinského naivného divadla. Ide o autorské divadlo s originálnou poetikou, uvádzajúce výhradne hry jediného autora Stanislava Štepku. Zo Štepkových hier, v ktorých neprestajne dominuje príznačný humor, autorova zhovievavosť k ľudským slabostiam, sebairónia a svojský jazyk, dodnes dýcha povestná „človečina“. Kniha Kronika komika 6 obsahuje sedem divadelných hier Stanislava Štepku (Nesladím, Len tak prišli, Šťastné konce, Sláva, To nemá chybu, Besame mucho a Mužské oddelenie) z rokov 2010 – 2019, pričom niektoré z nich sú doplnené aj o pôvodné autorské piesňové texty.

Z identity sa nedá vystúpiť ani utiecť, pretože tvorí stred našej integrity. Eseje Dany Podrackej načierajú do hlbín slovenskej identity. Originalita kultúry má svoju tvár, za ktorou sa ukrývajú známe i neznáme tváre histórie. Autorku zaujímajú myšlienky, postoje a činy tých, ktorí sa spolupodieľali na duchovných dejinách Slovákov. Nepostupuje lineárne, ale cez okruhy tém ako sú zranenia identity, mentálne obrazy, archetypy prežitia či identita online – od Tatarkovej Obce božej po Dobšinského archetypy prežitia, od tajomných znakov na krasliciach z Polichna po evanjelium podľa Hviezdoslava, od chazarskej polemiky po bytie s avatarmi v kyberpriestore. Dana Podracká (1954) poetka a esejistka. Od svojho debutu Mesačná milenka (1981) vydala desať básnických zbierok, naposledy Paternoster (2018).

Untertitel: Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybu, tele a mysli.

Martin M. Šimečka na niekoľko mesiacov v roku opúšťa civilizáciu a sťahuje sa na samotu, do maringotky pod Muránskou planinou. Tu zredukuje svoje potreby na asketické minimum a oslobodí sa od tlaku vonkajšieho sveta. Tu vznikla Telesná výchova, skvelá, ľahká kniha o vášnivej ceste k hraniciam výkonnosti vlastného tela a k ich poznaniu, spojenej s rozkošou a trápením pri neustálom dokazovaní správneho výkladu seba samého. Vychádzal z predpokladu, že máloktorý spisovateľ má takú bláznivú telesnú históriu ako on a že máloktorý celoživotný športovec sa stane spisovateľom. Kto iný by mal napísať knihu o tele a mysli? O princípe neistoty, o kontraintuícii pohybu pri tenise či kraule, o starnutí, o kráse cvalu ale aj hlivenia? „Šimečkov jazyk je nádherne jednoduchý, zdobený jemnou čipkou sebairónie. V rozprávaní je od začiatku ticho prítomné aj uvedomovanie si starnutia, nevyliečiteľnej choroby a definitívy vlastnej smrti.      László Szigeti, editor knihy, spisovateľ a dlhoročný riaditeľ vydavateľstva Kalligram.

Teofil Klas (vlastným menom Jozef Zavarský, nar. 1940)) patrí od svojho vstupu do literatúry k popredným predstaviteľom slovenskej duchovno-kresťansky orientovanej tvorby. Vydal viacero básnických zbierok. Dielom Gorazdov odkaz (obsahujúce poému Hlas kňaza Gorazda), ktoré vyšlo v roku 2018, sa zaradil k popredným velikánom slovenskej literatúry, ktorí cyrilo-metodské dedičstvo chápali nielen ako dôležitý inšpiračný zdroj, ale najmä ako základný bod, počiatok slovanskej i slovenskej spirituálnej spisby.