Zeitgeschichte

Monografia završuje trilógiu filozofických reflexií akademického sveta, jeho tradícií a súčasných problémov (Akademický svet a jeho tradície, Veda, 2021; Akademický svet a jeho súčasné problémy, Veda, 2022). V tejto časti sa autor venuje analýze akademických inštitúcií, ich dizajnu a spôsobom riadenia. Charakterizuje akademickú identitu, kultúru a hodnoty. Samostatnú pozornosť venuje akademickej profesii, jej špecifikám a podmienkam. Zavŕšením celej trilógie je kapitola o peripetiách nášho domáceho akademického sveta (akadémie vied a vysokých škôl) po roku 1945. Autor sleduje kľúčové premeny s cieľom objasniť súčasný stav, nevyhýba sa „horúcim“ problémom akreditácie, akontability, evaluácie, „rebríčkom“ atď., ktoré vidí kritickou optikou. Práca má postdisciplinárny charakter. Autorove analýzy sú založené na štúdiu bohatej zahraničnej literatúry a dlhoročnej akademickej skúsenosti. Kniha je ojedinelým príspevkom k poznaniu našich akademických inštitúcií a akademického života v súčasných zložitých podmienkach. Je určená predovšetkým akademickým funkcionárom a manažérom, ako aj širokej kultúrnej verejnosti a takisto akademickým pracovníkom, ktorí majú záujem o pochopenie toho, čo sa deje s naším akademickým svetom.

Spomienky Dušana Viesta ml. (1923 – 2000) na prenasledovanie a väznenie v rokoch 1948 a 1950 – 1953 približujú perzekúciu príbuzných veliteľa povstaleckej armády generála Rudolfa Viesta zo strany komunistického režimu. Synovec jedného z najvýznamnejších osobností boja proti fašizmu a zároveň syn zakladateľky rozsiahlej občianskej odbojovej skupiny Flóra Kvetoslavy Viestovej už ako študent gymnázia naplno vstúpil do zápasu s nedemokratickým režimom Slovenského štátu.

Československé období v letech 1919 - 1939 zanechalo nepřehlédnutelnou stopu na Podkarpatské Rusi, dnešní Zakarpatské Ukrajině. Předválečné dvacetiletí přineslo pro Rusíny národní obrození nejen ve smyslu politickém, ale i v oblastech vzdělanosti a kultury. Ústava ČSR zaručovala možnosti rozvoje národního života a zachování vlastní identity i příslušníkům jiných národností, žijících v zemi. Významným faktorem při obnově Podkarpatska byla vyspělost západních častí republiky v hospodářské a vzdělanostní oblasti a v neposlední řadě účast českých a slovenských odborníků na rozvoji země. Bez vysoké úrovně českého průmyslu a vědy by se těžko mohly zabezpečit dodávky na Podkarpatskou Rus pro potřeby dopravy, zemědělské mechanizace nebo i rozhlasového vysílání. Podávají o tom svědectví kapitoly 3. dílu Československého světa v Karpatech (ČSSK 3) o rozvoji zemědělství, automobilizmu, o hasičích, o českých a slovenských podnikatelích v Užhorodě a v Chustu, o vysílání čs. rozhlasu pro Podkarpatskou Rus. V průběhu předválečného období je v zemi zaznamenán rozvoj i v oblastech společenského života a kultury. Pojednávají o tom také kapitoly ČSSK 3 (Činnost okrašlovacích spolků, Astronomická společnost v Užhorodě, Kina na Podkarpatské Rusi, Město Užhorod v české literatuře, Podkarpatsko očima slovenských spisovatelů, Tělovýchova a sport, Hvězdy nad Poloninami, Vojenský život v Užhorodě a další). Svědectví a vzpomínky nám připomínají Podkarpatskou Rus - sousední zemi, s kterou jsme žili ve společném státě a která je součástí společného kulturního a historického dědictví.

tlači a v miestnych informačných zdrojoch Ľubietová 1940 – 1943.Napriek tomu, že ide o výsledok viacročného výskumu, monografia nesie zámerne aj príbehovú stopu, pomocou ktorej poľudšťuje život židovskej komunity v Ľubietovej, v obci banskobystrického okresu. Primárnym cieľom, ktorý sa podarilo naplniť, je priblíženie spôsobu komunikácie o Židoch v úradnej korešpondencii, ich zobrazenie v regionálnej tlači, ako i charakter informácií o ich žití zachytený miestnymi kronikami. Snáď výstižne približuje prínos monografie jeden z jej recenzentov, Ľubomír Bajaník z Katedry žurnalistiky, Filozofickej fakulty UK: „... monografia P. Polievkovej je hodnotný vedecký text, ktorý radi privítajú záujemcovia o dejiny židovskej komunity na Slovensku, ale aj tí, ktorí pátrajú po príčinách vyhroteného vzťahu slovenskej spoločnosti k Židom.[...]Mimoriadne prínosné je hľadanie vzťahu medzi propagandistickými antisemitskými tézami v regionálnej tlači a v konaní úradných zložiek na jednej strane a na strane druhej reálnym životom v obci...“

Krátke zamyslenia nad zlomovými dejinnými okamihmi uplynulých desaťročí zaľudnené osobnosťami, ktoré ovplyvňovali domáce i svetové dianie. Figurujú v nich rodáci z Bratislavy – legendárny rakúsky novinár Hugo Portisch či rabín Romi Cohn, ktorý ako chlapec bojoval v SNP a zaslúžil sa o vybudovanie memoriálu Chatama Sofera –, i postavy vyčnievajúce z Prahy – Václav Havel, Petr Pithart, Jan Sokol. A tiež ľudia, ktorých slová a činy menili náš svet – Zbigniew Brzeziński a Madeleine Albrightová, diplomat George Kennan, žurnalista Adam Michnik, historik Timothy Snyder, disident Milan Šimečka. Texty, ktoré nám umožňujú lepšie pochopiť to, čo sa odohrávalo v rokoch 1918, 1939, 1968, 2004, 2022. A uvažovať o budúcnosti.