Zeitgeschichte

Margaréta biela je príbehom Heleny Weinwurmovej, ktorá sa 27. marca 1942 ocitla spolu so sestrou Aničkou medzi 703 mladými dievčatami v druhom slovenskom transporte do Osvienčimu. Je to príbeh mladého dievčaťa, ktoré dospievalo v ženskej časti nacistického koncentračného tábora Auschwitz - Birkenau. Helenin príbeh prináša svedectvo doby, ktorá sa môže kedykoľvek zopakovať a ktokoľvek z nás sa v nej môže stať nežiaducim. Hovorí o tom, aký dopad môžu mať naše osobné príbehy a tragédie na životy druhých, predovšetkým na našich najbližších a na ďalšie generácie. Odhaľuje bolestivé spomienky jednej ženy, neskôr matky, ktorá po skúsenosti koncentračného tábora nachádzala vzťah k samej sebe a hľadala svoje bezpečné miesto v spoločnosti. Helenino rozprávanie dopĺňajú spomienky jej synov Petra, Pavla a nevlastného syna Jozefa. Reflektujú svoje i mamine možné vyrovnávanie sa s tragédiou, akou bol holokaust. Texty citlivo spracovala Petra Nagyová.

Profesor Dionýz Ilkovič bol významnou osobnosťou nielen fyziky, ale slovenskej vedy vôbec. Zaslúžil sa o vznik Slovenskej akadémie vied a jeho život i práca boli úzko späté aj s našou univerzitou.

Publikácia je bezpochyby dôležitým príspevkom k mladým dejinám slovenskej zahraničnej politiky a diplomacie a ich ústredného úradu, a tým aj k dejinám ponovembrového Slovenska a samostatnej Slovenskej republiky.

Publikace analyzuje východiska, průběh a výsledky parlamentních voleb na Slovensku v roce 2016, které svými politickými důsledky dosahují charakteru politického zemětřesení. Kniha je rozdělena do tří pomyslných částí. První část (kapitoly jedna až tři) popisuje volební vstupy: složení kandidátních listin relevantních politických stran, proměny veřejného mínění a podpory voličů a kampaň jednotlivých kandidujících subjektů. Druhá část (kapitoly čtyři až šest) analyzuje samotné volební výsledky. Rozebírá strukturu teritoriální voličské podpory stran, trendy volební účasti a výsledky přednostního hlasování. Třetí část je tvořena pouze sedmou kapitolou. V ní přibližujeme proces vzniku nové vládní koalice a zasazujeme jej do širšího srovnávacího rámce příležitostí, hrozeb a dilemat vyplývajících z účasti na vládní moci.

„V novom čísle sa venujeme téme ,identity’, ktorá je nesmierne komplexná, no cítili sme potrebu uchopiť ju. V príbehoch ľudí, ktoré dokumentujeme, sa odráža to, ako rôzne historické udalosti, politické rozhodnutia či niekedy len náhody definovali ich identitu, to, kde patrili a odkiaľ boli vyčlenení. Podobným zaraďovaním prechádza každý z nás, určuje nás to, no nie vždy sme si toho vedomí. Toto číslo je plné otázok o tom, kto sme a čo tvorí to, kým sme,” zdôvodňuje výber aktuálnej témy Debora Pastirčáková, vedúce redakcie časopisu. Časopis Príbehy 20. storočia podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Z histórie pôsobenia ruských, ukrajinských a bieloruských lekárov v Čechách a na Slovensku.

Kniha sa zaoberá analýzou ideologického pôsobenia kinematografie v obdobiach slovenského štátu, 50tych rokoch 20. storočia a v období normalizácie. Nevyhýba sa však ani 60. rokom. Dôležité je, že kniha nie je čisto filmovo teoretický a akademicky uzavretá. Výskum tu postupuje v intenciách tzv. novej histórie, teda v širších politických a sociálnych kontextoch. Slovenská kinematografia, či už krátky, publicistický film či jednotlivé kinožurnály ale i analyzované hrané filmy sú pevne usúvzťažnené s referenčným pozadím svojho vzniku. Výsledkom je dôležitý a zaujímavý pohľad na našu minulosť, na minulosť rôznych totalitných období cez prizmu filmu, ktorý bol politikou neustále ovplyvňovaný.

 Čo všetko ovplyvnilo príbeh Slovenska? Ako Vladimír Mečiar vyburcoval novinárov k založeniu SME? Cez koho chcela Penta ovládnuť vydavateľstvo a ako to dopadlo? Úspechy a prehry, osudové zvraty, správne, ale aj nesprávne rozhodnutia, o tom všetkom píše Alexej Fulmek, ktorý zakladal s Karolom Ježíkom denník SME. Nie je to len príbeh novín. Je to príbeh o dobe, ktorú žijeme. Knižné vydanie je obohatené výberom kľúčových udalostí, ktoré podľa redaktorov SME výrazne ovplyvnili Slovensko.

Cieľom tejto knihy je poukázať na nesporný prínos židovskej komunity v poskytovaní komplexnej sociálnej starostlivosti o človeka, dobročinnosti a sociálnej práci ako takej. Osobitnú pozornosť si zasluhuje prvá časť, v ktorej sa autori zamerali na súčasné postavenie a fungovanie sociálnych zákonov za účelom lepšej orientácie čitateľa v danej téme. Dnešnému stavu predchádzal viac ako storočný vývin. Nie je možné rozumieť sociálnej práci bez historického procesu, ktorý jej predchádzal. V druhej kapitole analyzujú autori základné pojmy ako judaizmus, vplyv náboženstva na formovanie človeka, poznatky o živote židovskej rodiny, čase modlitieb, šabesu, synagóge a sviatkoch, ktoré nám poslúžia vyvodiť isté východiská a pripustia začleniť židovské špecifiká k sociálnej práci.

Kniha Stretnutie tých, čo prežili šoa vznikla spoluprácou občianskeho združenia Post Bellum a domova seniorov Ohel David. Dokumentuje príbehy preživších holokaustu, ktorí boli súčasťou domova a vychádza práve pri príležitosti 20. výročia jeho existencie. Publikácia je slovensko-anglická a nájdete v nej okrem literárnych faktografických textov aj umelecké portréty, ktorých autorom je fotograf Tomáš Halász. Redakčne texty pripravila Soňa Jánošová a Kristína Jurčišinová. Za grafickým spracovaním stojí dizajnérka Katarína Balážiková. Príbehy v knihe sú rozdelené do troch kapitol a reflektujú rôznorodé osudy Židov počas holokaustu. Prvá kapitola sa venuje najmä preživším koncentračných táborov, druhá osobám, ktoré sa počas tohto obdobia rôznym spôsobom ukrývali a tretia ľuďom, ktorí sa zapojili do protifašistického odboja. Rôznorodosť príbehov vytvára mozaiku, ktorá v celku sprostredkuje neprikrášlený obraz o živote židovských občanov počas obdobia druhej svetovej vojny a Slovenského štátu.

Knihu autor venoval trom slovenským osobnostiam, bez ktorých by podpisová akcia nedosiahla takú mediálnu podporu, akú mala. Každý z nich v tom čase býval v inom štáte – Ladislav Pittner na Slovensku, Paul a Alica Frühwaldoví v Rakúsku, Anton Hlinka v Nemecku. Každý z nich zohral v spoločnom príbehu neopakovateľnú úlohu. V správach, ktoré odzneli v západných rozhlasových vysielaniach sa ich spoločný príbeh uzatvára. Pravidelné rozhlasové vysielanie pred udalosťou dali dôležitý základ pre mimoriadne a pravidelné informovanie o podpisovej akcii. Informoval Slovensko, čo sa v spoločnosti dialo. Správy z domova dodávali ľuďom nádej, že v zápase za slobodu nie sú sami. A to v normalizačnej spoločnosti bolo veľmi dôležité. Samotná podpisová akcia je všeobecne známa. Najpodrobnejšie ju dokumentuje na štyroch stranách Anton Hlinka v knihe Sila Slabých a Slabosť Silných (1990).Postupne vychádzali jednotlivé osobné svedectvá (Stromček, Brocka...), ktoré popisovali detaily zo zbierania podpisov. Aj keď bola udalosť často spomínaná v rôznych odborných publikáciách, desaťročia od jej priebehu nebola komplexnejšie spracovaná. K udalosti, ktorá bola najmasovejšia počas obdobia normalizácie, podrobnejší historický výskum doteraz chýbal. Publikácia sa snaží vyplniť toto biele miesto.

Zápisky z frontu (1941-1943) sú autentickým denníkom slovenského vojaka bojujúceho na fronte v 2. svetovej vojne. Začiatok roku 1941 ma našiel doma na dovolenke. Vtedy som si nepomyslel, že nasledujúce roky budem tráviť ďaleko od domova. Mnohé dobré i nepríjemné, krásne aj strašné veci sa budem aspoň v krátkosti snažiť zachytiť v týchto skromných poznámkach.

Aj mestá majú svoje príbehy. Dokým mesto žije, aj jeho príbeh je živý, jedinečný a otvorený, pokračovanie prezradí len budúcnosť.Obrazová publikácia sa snaží zaujímavými dobovými i súčasnými fotografiami a stručným sprievodným textom načrtnúť hlavné kapitoly "príbehu o Martine" - od neznámych pradávnych kultúr, ktoré osídlili územie dnešného mesta a zanechali po sebe zaujímavé stopy, cez prvé písomné zmienky, stredovek v tieni miestnych zemepánov, prudkú dynamiku vývoja v 19. storočí, keď sa Martin stal centrom slovenského národného pohybu a položil základy národných kultúrnych inštitúcií Slovákov, v 20. storočí svetových vojen a ťažko znášanej neslobody, až po rušnú súčasnosť. Zobrazuje Martin ako mesto kultúry a múzeí, unikátnych historických pamiatok i skvelej "živej kultúry", moderného priemyslu, mesto otvorené svetu a výbornú turistickú destináciu v nádhernej Turčianskej záhradke.

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odštartovala sériu udalostí, ktoré viedli k dovtedy nemysliteľnému výsledku: k pádu premiéra Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Tomáš Gális sa s politológom Grigorijom Mesežnikovom rozpráva o masových protestoch a politickom pozadí týchto udalostí, o zahraničnopolitických dôsledkoch únosu vietnamského občana i o tom, či sa rok 2018 zaradil k iným prelomovým osmičkovým rokom. Knihu dopĺňajú Shootyho ilustrácie, fotografie Tomáša Benedikoviča i texty ľudí, ktorí patrili k dôležitým aktérom roku 2018: Andreja Kisku (prečítajte si jeho text), Mareka Maďariča, Lucie Žitňanskej, Karolíny Farskej, Juraja Šeligu, Tomáša Druckera, Ondreja Gažoviča, Juraja Benetina a Richarda Stankeho.

Monografia Židia na Slovensku po roku 1989 nedostala podtitul Komunita medzi budúcnosťou a minulosťou náhodou. Autor sa v nej usiluje priblížiť čitateľom komunitu, ktorá má "janusovský" rozmer. Jej príslušníci sa usilujú poznať a pochopiť, čo ich očakáva v dohľadných rokoch či desaťročiach a prispôsobiť sa tomu. Zároveň na nich neustále dolieha minulosť: vplyv slávnej aj ťažkej histórie, antisemitizmus, dôsledky holokaustu, viacnásobné násilné prerušenie, ale aj tlak ortodoxného judaizmu, ktorý pre mnohých dodnes tvorí etalón židovstva. Hoci v praxi väčšinou už nie je funkčný, určuje priebeh sviatkov či bohoslužieb, kultúru a spôsob života veriacich a do určitej miery ovplyvňuje aj ľudí, ktorí sa viery z rôznych dôvodov vzdali. Na margo toho pražský rabín Efraim Karol Sidon uviedol, že Žid "môže sa chovať ako chce, ale vždy bude vedieť, k čomu sa nehlási. Čo opustil. Kultúru, ktorú - márna vec - vytváral Pán Boh. A Žid sa musí rozhodnúť: buď sa vráti, alebo zostane mimo seba"