Zeitgeschichte

Kniha Ľuby Lesnej Únos. Čierna diera demokracie je autentickým svedectvom o udalosti, ktorá ako máloktorá iná zasiahla do vývoja Slovenska v období, keď sa rozhodovalo o jeho osude. Odohrala sa v čase, keď po počiatočnej etape transformácie, ktorú naštartovali po voľbách 1990 demokratické sily, prevzali moc autoritárski národno-populistickí politici. Tí využili rozdelenie Československa a po založení samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa pokúsili sa poprieť systém deľby moci zavedený po Novembri 1989 a nastoliť autoritársky režim, v ktorom by mohli neobmedzene vládnuť.

Prípad únosu si vyžiadal ľudskú obeť: dvadsaťšesťročný bývalý policajt Róbert Remiáš, ktorý pomáhal korunnému svedkovi únosu Oskarovi Fegyveresovi skrývať sa pred SIS, zahynul koncom apríla 1996 vo vlastnom aute, do ktorého ktosi nastražil výbušné zariadenie. Páchatelia tejto vraždy ani samotného únosu neboli spravodlivo potrestaní, pretože Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident niekoľko hodín po prevzatí právomocí hlavy štátu začiatkom marca 1998 udelil páchateľom samotného únosu a iných trestných činov spáchaných v súvislosti s ním amnestiu.

Cséfalvay, František: Kniha Deň po dni - SNP - to je šesťdesiat dní Slovenského národného povstania v knižnej podobe, ktorá vo forme kalendára popisuje každý deň. Nájdete v nej informácie o každom dni povstania, informácie o tom, čo sa v ten deň na povstaleckom území prípadne v dejinách II. svetovej vojny stalo, aké bolo počasie, čo písali noviny, čo sa hralo v kinách a pod.

Publikácia mladého historika Juraja Krištofíka precízne a pútavo mapuje spoločenskú situáciu a predpoklady odboja a partizánskeho hnutia v kopaničiarskom regióne Bielych Karpát v širšom regióne okolo Starej Turej. Medzi Váhom a Novým Mestom nad Váhom na jednej a moravsko-slovenskými hranicami na strane druhej sa odohrával príbeh prevádzačov cez slovensko-protektorátne hranice v rokoch 2. svetovej vojny, odbojných miestnych obyvateľov s rozdielnym náboženským i politickým presvedčením voči Slovenskému štátu a ľudáckemu režimu a s jedinečnou regionálnou mentalitou, ktoré ich nakoniec viedli do radou odboja. Kniha sa zameriava najmä na postihnutie osudov najvýraznejších odbojových formácií v regióne – partizánskeho oddielu Hurban s legendárnym i legendarizovaným miestnym veliteľom Milošom Uhrom a partizánskej brigády J. V. Stalina, vedenej pôvodne Ukrajincom Dibrovom.

Toto dielo patrí k prvým rozsiahlejším prácam, v ktorých sa pokúsili autori z rôznych vedných disciplín - politológie, sociológie, filozofie, histórie, ale aj ďalších - nanovo zachytiť viaceré aspekty meniacej sa slovenskej spoločnosti. Sledovali nielen zmeny na politickej scéne, integračné problémy, ale aj vývoj ekonomiky, cirkevnú otázku, slovensko-české vzťahy, menšinovú problematiku a ďalšie témy súvisiace so sociálnym vývojom a budovaním demokratického systému. Vzhľadom na šírku tematického záberu predstavuje publikácia mimoriadny edičný počin. Roky po Novembri 1989 a vzniku samostatnej Slovenskej republiky predstavujú obdobie prevratných zmien takmer vo všetkých oblastiach politického, ekonomického a spoločenského života. Preto bolo opodstatnené, že Ústav politických vied SAV spolu s ďalšími inštitúciami a jednotlivcami skúmal túto problematiku a podal svedectvo o vývoji i zmenách, ktorými Slovenská republika prešla počas tohto obdobia. I. časť má 648 strán, II. časť 566 strán. Oba zväzky sa predávajú spolu.

Ferenčuhovej. 

Z predhovoru: Od roku 2012 je Bohumila Ferenčuhová riadnou členkou Učenej spoločnosti SAV. Ojej významnej úlohe v rámci slovenskej historiografie, ako aj o medzinárodnom rozmere výsledkov jej výskumov svedčia taktiež ocenenia, ktoré za svoju vedeckú činnosť získala. Ako historici - dlhoroční spolupracovníci, ale aj kolegovia doktorky Ferenčuhovej zo strednej a najmladšej generácie, viacerí z nás jej bývalí doktorandi, sme sa rozhodli venovať jej k významnému životnému jubileu túto kolektívnu monografiu. Ide o kapitoly z dejín Slovenska a Európy v 20. storočí, ktoré sú najbližšie vedeckému záujmu jubilantky. Zároveň išlo o veľmi dynamické obdobie, počas ktorého nielen na Slovensku, ale aj v Európe zvá­dzali medzi sebou nielen ideologické, ale často, bohužiaľ, aj ostré krvavé vojnové súboje totalitné (autoritatívne) a demokratické režimy. Dobrým príkladom tejto skutočnosti je i Slovensko, kde sa počas 20. storočia vystriedalo minimálne šesť rôznych režimov. Prešlo si obdobiami vlády demokracie, no i dvomi totalitami - v období Slovenskej republiky z rokov 1939 - 1945 a po roku 1948 komunistickou diktatúrou v rámci Československa.  

Predkladaná publikácia je kvalitným príspevkom do súčasných sporov o chápanie ženskosti" a jej oslobodenia spod rôznych zotročujúcich obmedzení. Je presvedčivou a na racionálnej argumentácii postavenou analýzou navzájom si konkurujúcich spôsobov uchopenia problematiky ženy.

V kontraste k feministickým prúdom, ktoré hľadajú cestu k emancipácii ženy a odstráneniu jej inferiórneho postavenia takým spôsobom, že sa zároveň uchyľujú k oslabeniu alebo dekonštrukcii odlišnosti medzi ženou a mužom, predkladá autorka pôsobivú obhajobu istých predností takzvaného " nového feminizmu". Ten si pri objasňovaní "ženskosti" zachováva zmysel pre pevné a nedisponovatelné učenia (odkazom na "génia ženy") bez toho, aby ženu opätovne uväznil v určeniach vylučujúcich bohatú rozmanitosť odlišných a jedinečných spôsobov realizácie ženskosti na základe slobodnej voľby."

Doc. PhDr. Peter Korený, PhD., Katedra všeobecnej a aplikovanej etiky, UKF

Kolektívna monografia Príliš ľudská tvár socializmu? je vhodným interdisciplinárnym príspevkom k problematike obrodného procesu. Prináša iný pohľad ako väčšinová monotematická literatúra o veľkých politických dejinách roku 1968.

Zborník o vojakoch medzi civilmi, kapitoly k sociálno-kultúrnym dejinám vojenstva zostavili k jubileu vojenského historika Vojtecha Dangla jeho kolegovia a priatelia. Vyznávajú tak úctu jeho priekopníckej práci o vzťahu spoločnosti k armáde o lojalitách aj antimilitarizme, o kasárňach a posádkach, o profesionálnom aj súkromnom živote dôstojníkov, o vplyve armády na každodenný život a kultúru v mestách a o ďalších aspektoch vojenského a civilného života. ublikácia sa venuje témam ako: obdobie vlády Márie Terézie a jej reformy armády a vojenského života; vývoj sociálneho zabezpečenia vojakov po ich odchode z habsburskej armády; vzťah Slovákov k vojenstvu v 18. a 19. storočí; postavenie a mentálny svet generality i radových vojakov počas prvej svetovej vojny; či rôzne aspekty vzťahu armády a dôsledkov prvej svetovej vojny v medzivojnovom Československu.

Monografia mapuje počiatky európskych integračných procesov v širšom kontexte medzinárodných vzťahov medzi rokmi 1944 a 1952. Publikácia sa zameriava na genézu a vznik Bruselského paktu, Rady Európy a Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, pričom problematiku metodologicky uchopuje z pohľadu transnacionálnych dejín európskej integrácie. Usiluje sa tak o vyváženejší pohľad, ktorý integračné procesy popisuje ako výslednicu konania viacerých úrovní aktérov – štáty, nadnárodné skupiny a jednotlivci – v konkrétnom čase a priestore.     

Slovenské národné povstanie vynieslo mladého právnika Gustáva Husáka prvý krát do sfér vysokej politiky, v ktorej sa s prestávkami udržal až do decembra 1989. Jeho životné osudy v rokoch 1939-1945 i cesta k organizácii Povstania boli plné zvratov či splnených i nesplnených ambícii. Životný príbeh ambiciózneho advokátskeho koncipienta, ktorý sa v rokoch druhej svetovej vojny musel vyrovnávať s nástrahami ilegálnej činnosti a nepochopením vo vlastných radoch, čo viedlo až k jeho dočasnému rozchodu s komunistickým odbojom. Husákov profesijný rast i kontakty s predstaviteľmi vládnuceho režimu a návrat k ilegálnej činnosti vyvrcholili prípravami Povstania. Stal jednou kľúčových postáv SNP, čo mu prinieslo pozornosť i rešpekt predstaviteľov zahraničného odboja a po skončení vojny vysoké štátne a stranícke funkcie. Po potlačení Povstania odchádza do hôr Nízkych Tatier, kde takmer prišiel o život a len s veľkou dávkou šťastia sa dostal do kontaktu s Červenou armádou.   

Untertitel: Slovensko v Československu na rozhraní 60. a 70. rokov 20. storočia. Slovakia in Czechoslovakia at the Turn of 1960s and 1970s.

Kniha je voľným pokračovaním publikácie Predjarie. Politický, ekonomický a kultúrny vývoj na Slovensku v rokoch 1960-1967 (Bratislava, 2002) toho istého autorského kolektívu, ktorý prichádza s novým dielom. Predjarie sa stretlo s pozitívnym ohlasom nielen na Slovensku, no i za jeho hranicami a dúfame, že podobný bude osud i tejto knihy, ktorej cieľom je syntetizujúci pohľad na diskontinuitné obdobie rokov 1968-1971 na Slovensku, v československých súvislostiach, obdobie, ktoré rozhodlo o tom, aký bude vývoj v ďalších dvoch desaťročiach našich dejín. 

Z obsahu: Taliansky fašizmus ako modernizačný prvok slovenskej politickej scény v medzivojnovom a vojnovom období. Po stopách Josipa Broza Tita. Vojennský duchovní Pavel Šulan. Povojnová repatriácia obyvatelstva v Európe v rokoch 1945-1947.

Prežili holokaust a teraz žijú medzi nami. Mnohí sa s touto skúsenosťou čiastočne vyrovnali, ale spomienky stále vyvolávajú silné emócie. Realita, ktorú prežili sa nedá slovami sprostredkovať a vypovedať. V rozhovoroch s ľuďmi čo prežili holokaust autorka zaznamenala aspoň časť z ich spomienok.

Mgr. Ing. Martin Filko bol slovenský ekonóm, aktívny vo verejnej politike. V druhej vláde Roberta Fica zastával funkciu hlavného ekonóma Ministerstva financií SR a riaditeľa Inštitútu finančnej politiky. Kniha textov Martina Filka (1980 - 2016) prináša plastický pohľad na jednu z najvýraznejších osôb slovenského verejného života posledného desaťročia. Editori vybrali jeho najlepšie články z prierezových tém ekonómie, hospodárskej politiky, spoločnosti a zdravotníctva.

Zborník štúdií a referátov o osude Židov na tzv. arbitrážnom území južného Slovenska, ktoré bolo v dôsledku 1. Viedenskej arbitráže od 2. novembra 1938 do konca 2. svetovej vojny pod jurisdikciou Maďarského kráľovstva, obsahuje niekoľko pohľadov na tému holokaustu na Južnom Slovensku. Kniha obsahuje lokálnu históriu niektorých židovských spoločenstiev s dôrazom na inkriminovanú dobu rokov 1938 až 1944, keď po nastolení maďarskej jurisdikcie došlo k okamžitému uplatneniu vtedy už v Maďarsku platného tzv. prvého protižidovského zákona. Jeho pôsobenie príkro pozmenilo životné podmienky cca 40 tis. osôb židovského vierovyznania alebo národnosti. Zo dňa na deň sa ocitli v spoločensko-politickom a hospodárskom prostredí konzervatívneho zriadenia Maďarského kráľovstva, kde už od roku 1920 platil zákon Numerus clausus, ktorý diskriminačne obmedzoval prístup a následne vylučoval židovských študentov i učiteľov z univerzít a vysokých škôl.