Literaturwissenschaft

Monografia je významným príspevkom k hlbšiemu poznaniu literárneho diela Pavla Gašparoviča Hlbinu - priekopníka a ústrednej osobnosti slovenskej katolíckej moderny. Centrom pozornosti autora sa stala básnikova tvorba z 30. rokov minulého storočia, ktorá predstavuje základ modernej spirituálnej poézie. Výsledkom rozboru básnických zbierok, časopisecky publikovaných básní, archívnych materiálov, rozhovorov s autorom, autorových článkov a literárnej pozostalosti (spolu s vhodne uplatneným prepojením literárno-historického a interpretačného prístupu) je komplexný pohľad nie len na osobnosť básnika a jeho tvorbu, ale aj na atmosféru v slovenskom literárnom prostredí v čase prvej republiky.

Prvý zväzok dvojdielnej syntézy o stredovekej nemeckej písomnej kultúre na území Slovenska. V prvom zväzku sa autor venuje dejinám výskumu (ako bol výskum „národných dejín“ predmetom záujmu rozličných ideológií), histórii osídlenia a kultúrnych vplyvov Germánov, Bavorov a Sasov a neskôr aj Nemcov na územie, kultúru a obyvateľstvo Slovenska. Špeciálna kapitola je venovaná dejinám písomnej kultúry na Slovensku v stredoveku (kódexy, úradné písomnosti a historické nápisy).

V edícii Hľadanie súčasnosti vydalo SLC tretí titul (po P. Darovcovi: On, Pišťanek a T. Janecovej: Proti wtrrysku. O prózach M. Kopcsaya). Monografia je venovaná básnikovi, prozaikovi a prekladateľovi Rudolfovi Jurolekovi. Podľa literárnej vedkyne Jany Juhásovej je Jurolekovou kľúčovou témou snaha neprehliadať rôznorodosť sveta a bohatstvo vnútorných pohybov, no zároveň ich na vyššej úrovni komplementarizovať do stavov harmónie. Básnikova tvorba upokojuje bez toho, aby obchádzala problémovosť bytia. Rudolf Jurolek predstavuje prírodný prúd slovenskej poézie s jemnými spirituálnymi akcentmi. Duchovnosť nachádza v krajine, ktorá putuje spolu s básnikom a má podiel na jeho myslení. Jej znakom je večná záhrada, raj. Pútnik krajinou a vo vyčírených zdrojoch jazyka opakovane hľadá stratenú nevinnosť. Monografia Jany Juhásovej otvára Jurolekov „dôverný priestor, plný svetla a vzduchu“, do ktorého sa dá vstúpiť a objavovať v ňom nielen okolitý svet, ale aj „vzdušnosť v našich telách, plnosť, belasé ó“.

Stopy ruského formalizmu sú implicitne prítomné v celoživotnom diele literárneho vedca Mikuláša Bakoša (1914 – 1972) a neoddeliteľne spojené so širokým spektrom jeho aktivít. Rezonujú v oblasti literárnej teórie a histórie, vedeckej metodológie, literárnovednej terminológie, textovej analýzy a interpretácie, modernej naratológie, slovenskej verzológie a reflexie literárnej avantgardy či súdobej porovnávacej literárnej vedy. Bakošova mnohostranná reflexia koncepcií formalizmu sa pohybuje vo viacerých rovinách: od prekladu teoretických prác do slovenčiny k integrácii podnetov formalizmu na pozíciách metodologických a terminologických východísk vlastných literárnovedných prác v oblasti literárnej avantgardy, štrukturalizmu a historickej poetiky. Monografia skúma, do akej miery boli impulzy prekladov teoretických prác ruského formalizmu akceptované a produktívne pre vývin terminologického inštrumentária v slovenskom vedeckom prostredí. Zameriava sa na mapovanie a rekonštrukciu prekladateľských a literárnovedných aktivít M. Bakoša s akcentom na preklady vedeckých textov predstaviteľov ruskej formálnej školy, predovšetkým významných teoretikov prózy V. Šklovského a B. Ejchenbauma.