Publikácia, ktorá sa Vám dostáva do rúk, je výsledkom záverečných prác študentov teológie z cirkevných dejín. Miroslav Šidlo predstavuje diecéznych kňazov Nitrianskeho biskupstva, ktorí boli súdení Štátnym súdom v Bratislave v rokoch 1948-1989. Marek Kotras sa zaoberal vo svojej magisterskej práci nitrianskymi diecéznymi kňazmi, ktorí boli odsúdení okresnými (ľudovými) súdmi, krajskými súdmi a Najvyšším súdom v Prahe. Juraj Klinko prezentuje osudy kňazov, ktorí boli sústredení z celého Slovenska v „kámom“ pracovnom tábore v Močenku. Vo svojej práci sa sústreďuje na kňazov Nitrianskej diecézy. Všetky tri práce vznikli na základe štúdiá dokumentov v jednotlivých archívoch, príslušnej literatúry a výpovedí ešte žijúcich prenasledovaných kňazov, resp. svedkov. Kiež aj toto svedectvo „trpiacej a umučenej Cirkvi“ nás vedie k vďačnosti a úcte voči týmto svedkom viery a nech v nás prehĺbi vzťah k hodnotám, pre ktoré znášali nepriazeň toho sveta. Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup

Kniha rozhovorov s piatimi slovenskými biskupmi pôsobiacimi v zahraničí. Predstavíme vám životný príbeh a pôsobisko Milana Lacha (USA), Ladislava Hučka (Česká republika), Vladimíra Feketeho (Azerbajdžan), Mariána Pacáka (Kanada) a Milana Šášika (Ukrajina). Pred časom sme sa zamysleli nad Slovákmi, ktorí sa stali biskupmi, no zmizli spred našich očí a mená niektorých nie sú známe ani informovanejším katolíkom. To, že z poverenia pápeža odišli do inej krajiny či celkom inej kultúry, v nejednom prípade nebol žiaden ich misionársky sen. Niekto sa cítil zviazaný so svojou rehoľou na Slovensku, iný si skôr predstavoval, že bude pôsobiť v akademickom svete vysokej teológie. Lenže títo biskupi po oslovení neuhli a začali ten cudzí svet pokladať za svoju novú misiu aj napriek ťažkým podmienkam, ktoré ich za hranicami čakali, aj bez onej úradnej slávy či moci, aká sa s týmto postom spájala či spája v iných kútoch sveta. 

 Nové číslo vedeckej kapucínskej ročenky Studia Capuccinorum Boziniensia IV. Sekciu štúdií otvára text Rastislava Nemca o Petrovi Jánovi Olivim (okolo 1248 – 1292) a jeho diele o ľudskej slobode. Jana Trajtelová píše o fenomenológii hriechu na základe mystickej náuky Juliany z Norwich (1342 – 1416). Jana Maroszová sa vo svojej štúdii venuje homiletickej tvorbe troch bavorských františkánov, Lea Wolffa (1640 – 1708), Mauricia Nattenhusanusa (1652 – 1715) a Marcelliana Dalhovera (okolo 1655 – 1707). Gabriela Mihalková píše o deiktických prostriedkoch v homíliách Jakuba Vojtecha Gazdu (1741 – 1817). 

Čo spája a čo rozdeľuje tri monoteistické náboženstvá na Slovensku? Pri spoločnom stole sa stretli rabín Miša Kapustin, evanjelický farár Ondrej Prostredník, katolícky kňaz Felix Mária a riaditeľ Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Hasna, aby predebatovali každodenné situácie a témy, ktoré každý z nich prežíva podobne a predsa po svojom. Stretnutia inicioval Mário Nicolini z Fóra náboženstiev a zorganizoval ich v podobe debát pre školy aj verejnosť. Rozhovory v tejto knihe vychádzajú z najzaujímavejších momentov a tém tohto originálneho projektu. Kapitoly kopírujú tematické celky ako: O ateistoch a agnostikoch, O Bohu, O rozpore kresťanstva s vedou, O homosexualite, O spravodlivej spoločnosti, O dialógu a ďalšie. Z predslovu Tomáša Halíka: "Nebezpečí fundamentalismu a fanatismu nejsou uchráněna žádná náboženství, ani ateismus, záleží nikoliv na názorových systémech, nýbrž na duchovní hloubce a morální kvalitě lidí. Kniha rozhovorů farářů, rabína a imáma představuje v našich podmínkách dnes významný krok na cestě, na níž je nutné pokračovat."

 Obyčajný farár! Čím už len môže byť zaujímavý jeho život? Tento sprofanizovaný postoj sa v našom (post)komunistickom prostredí akoby udomácnil natrvalo. No na druhej strane je tu nemalá skupina veriacich, ktorí v kňazoch vidia absolútnu autoritu a uchovávaju ešte zostatok doby, v ktorej bol kňaz jednou z najváženejších osobností v spoločnosti. Kniha ukazuje, že plejáda (ne)obyčajných slovenských kňazov nekončí pri menách Hlinka, Tiso, Hurban, či Hodža. Autori pripravili deväť zaujímavých kapitol o živote kňazov zastupujúcich takmer celé pestré konfesionálne prostredie územia Slovenska. V ich príbehoch odohrávajúcich sa v 19. a 20. storočí môže čitateľ sledovať nielen jednotlivé životné osudy, ale aj vývoj doby a jej každodennosť.

Kniha obsahuje 19 štúdií, ktoré prinášajú výsledky najnovšieho vedeckého výskumu k rôznym aspektom života J. Vojtaššáka: rodinné zázemie, príchod do biskupskej služby, pastoračné aktivity, zástoj pri budovaní školstva a cirkevných inštitúcií, poľská problematika, vzťah k židovskému obyvateľstvu, vzťahy so Svätou stolicou a so slovenským exilom, postoj k totalitným ideológiám a režimom a ich postoj k nemu. Osobitný prínos majú príspevky dokumentujúce jeho perzekúciu v povojnovom Československu, predovšetkým politický proces a dlhoročné väznenie komunistickým režimom. Jednotlivé state vychádzajú z primárneho archívneho výskumu a prinášajú mnoho nových, doteraz neznámych poznatkov. Do rozsiahlej prílohy zostavovatelia zaradili viaceré kľúčové dokumenty a bohatý fotografický materiál. Zaujímavosťou je dôverná správa o posledných dňoch života J. Vojtaššáka v internácii v Senohraboch pri Prahe, ktorej autorom je autentický svedok, český kňaz František Ludvík.

Untertitel: Príspevok v intenciách autorovho konceptu teologickej filozofie v celostnom porozumeni.

Monografia popredného slovenského kresťansky orientovaného filozofa prezentuje skúmanú problematiku invenčne ako bádateľský projekt, v ktorom autor vedie dialóg i konfrontáciu s poznatkami súčasných vied, osobitne filozofie a teológie, pričom chce naznačiť, akými smermi sa bude uberať bádanie v problematike Boha. Jadrom knihy je predstavenie návrhu konceptu teológie z celostného pohľadu v jej reinterpretácii na teologickú filozofiu v celostnom porozumení, pričom rôzne exemplifikácie tohto postupu charakterizujú základné východiská pri tvorbe jej konceptu.

V septembri 2016 bola podaná žiadosť o otvorenie procesu blahorečenia Stanislavy Ernstovej (1891–1968). Ide o slovenskú uršulínku, ktorá zomrela na Bílé Vodě (na severnej Morave) v povesti svätosti. Celý život zasvätila túžbam Ježišovho Srdca: jeho veľkňazstvu. Po vyslovení večných sľubov bola vychovávateľkou v učiteľskom ústave v Trnave.

Prechádzala skrze neľahké „pozície“ rehoľných predstavených: novicmajsterka, predstavená konventu, provinciálka.

V roku 1950 ju zastihlo povestné zabratie rehoľníkov. Prešla si tiež niekoľkými internačnými tábormi. Od roku 1956 žila s myšlienkou na založenie duchovného spoločenstva, ktoré by sa usilovalo o väčšiu úctu a lásku ku Kristovi Veľkňazovi a k jeho Srdcu.

24. októbra 2017 oslávili kapucíni 30. výročie založenia svojej slovenskej provincie, ktorá je zasvätená Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Kniha je veľkoryso graficky riešená; mapuje prvé stopy kapucínov na slovenskom území, ktoré viedli k ich prvému usídleniu v Pezinku v roku 1674 a v Bratislave v roku 1676, zakladanie kláštorov, pohnuté dejiny slovenských bratov a slovenských kláštorov v 20. storočí i obnovu ich života po roku 1989. Autor rámuje komplikovaný a vzrušujúci európsky františkánsky i kapucínsky príbeh rádovou spiritualitou a čitateľa necháva nahliadnuť do vlastných kapucínskych inšpiračných prameňov. Dnes má slovenská provincia 67 bratov, 7 kláštorov a domov na Slovensku a jeden na Islande.

Kniha je svedectvom o zápasoch, službe a živote predošlých generácií bratislavských evanjelikov. Pri trojstom výročí Evanjelického a. v. cirkevného zboru Bratislava (vznikol v r. 1606) ju napísal Josef Schrödl, niekdajší profesor na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Poslednú kapitolu, ktorú, po štúdiu historických archívnych dokladov, napísal Martin Miti Kováč, sme pridali, aby sme neostali dlžní nič ani našim predkom v 20. storočí.

Kniha menovite spomína mnohých ľudí. Ešte viacej je však tých, ktorí v nej síce menom nie sú uvedení, no predsa, podobne ako tí v publikácii menovaní, aj oni prispeli k duchovnému, kultúrnemu a vzdelanostnému rozvoju Bratislavy.