Spomienky Dušana Viesta ml. (1923 – 2000) na prenasledovanie a väznenie v rokoch 1948 a 1950 – 1953 približujú perzekúciu príbuzných veliteľa povstaleckej armády generála Rudolfa Viesta zo strany komunistického režimu. Synovec jedného z najvýznamnejších osobností boja proti fašizmu a zároveň syn zakladateľky rozsiahlej občianskej odbojovej skupiny Flóra Kvetoslavy Viestovej už ako študent gymnázia naplno vstúpil do zápasu s nedemokratickým režimom Slovenského štátu.

Bibliografia komplexne zachytáva publikované autorské výpovede Andreja Hlinku. Najväčšiu časť z celkovo 2022 záznamov predstavujú jeho vlastné články a tlačové referáty o jeho verejných vystúpeniach. Okrem toho tu nachádzame záznamy o 21 samostatných publikáciách, 22 príspevkoch v samostatných publikáciách, 8 prekladoch, 111 interview a 20 dielach, v ktorých sú publikované Hlinkove články, prejavy a listy. Súpis zahŕňa celé obdobie Hlinkovej spoločenskej a politickej angažovanosti, od r. 1893, keď pôsobil ako farár v Troch Sliačoch až po skon v r. 1938.

Dielo predstavuje významnú referenčnú príručku pre historické spracúvanie osobnosti A. Hlinku a pre vedecký výskum slovenských dejín v danom období. Nadväzne autori pripravujú knižné vydanie plných textov Hlinkových prejavov a článkov.

Sociologička Oľga Gyárfášová sa rozprávala s desiatimi ženami, ktoré boli súčasťou alternatívneho opozičného spoločenstva v rokoch normalizácie v Bratislave. Prostredníctvom svojich príbehov nám umožňujú nazrieť do sveta, v ktorom sa Štátna bezpečnosť usilovala získať kontrolu nad ich životmi. Približujú, ako politickému režimu vzdorovali, akú rolu pre ne zohrávala sieť rodinných, kamarátskych aj vzdialenejších vzťahov, ale aj priestor pre seba. V spomienkach otvárajú témy emigrácie, rodiny, prípravy samizdatov, väznenia, vypočúvania, spoločenstva blízkych ľudí, osobnej slobody a i.

Československé období v letech 1919 - 1939 zanechalo nepřehlédnutelnou stopu na Podkarpatské Rusi, dnešní Zakarpatské Ukrajině. Předválečné dvacetiletí přineslo pro Rusíny národní obrození nejen ve smyslu politickém, ale i v oblastech vzdělanosti a kultury. Ústava ČSR zaručovala možnosti rozvoje národního života a zachování vlastní identity i příslušníkům jiných národností, žijících v zemi. Významným faktorem při obnově Podkarpatska byla vyspělost západních častí republiky v hospodářské a vzdělanostní oblasti a v neposlední řadě účast českých a slovenských odborníků na rozvoji země. Bez vysoké úrovně českého průmyslu a vědy by se těžko mohly zabezpečit dodávky na Podkarpatskou Rus pro potřeby dopravy, zemědělské mechanizace nebo i rozhlasového vysílání. Podávají o tom svědectví kapitoly 3. dílu Československého světa v Karpatech (ČSSK 3) o rozvoji zemědělství, automobilizmu, o hasičích, o českých a slovenských podnikatelích v Užhorodě a v Chustu, o vysílání čs. rozhlasu pro Podkarpatskou Rus. V průběhu předválečného období je v zemi zaznamenán rozvoj i v oblastech společenského života a kultury. Pojednávají o tom také kapitoly ČSSK 3 (Činnost okrašlovacích spolků, Astronomická společnost v Užhorodě, Kina na Podkarpatské Rusi, Město Užhorod v české literatuře, Podkarpatsko očima slovenských spisovatelů, Tělovýchova a sport, Hvězdy nad Poloninami, Vojenský život v Užhorodě a další). Svědectví a vzpomínky nám připomínají Podkarpatskou Rus - sousední zemi, s kterou jsme žili ve společném státě a která je součástí společného kulturního a historického dědictví.

Tri dekády modernej slovenskej samostatnosti boli nezriedka jazdou ohrozujúcou samotné základy demokracie a voliči si často vyberali medzi veľkým a ešte väčším zlom. Napriek tomu boli v príbehu Slovenska aj viaceré pozitívne momenty. Vydajte sa s nami na cestu po trinástich vybraných fenoménoch slovenskej politiky, na ktoré sa pozreli komentátori, analytici a spolupracovníci redakcie Aktuality.sk vrátane autora bestselleru Fico Petra Bárdyho, šéfa politického oddelenia Martina Sliza, experta na slovenský extrémizmus Tomáša Kyseľa či autora bestselleru Slovenská mafia Jána Petroviča.

tlači a v miestnych informačných zdrojoch Ľubietová 1940 – 1943.Napriek tomu, že ide o výsledok viacročného výskumu, monografia nesie zámerne aj príbehovú stopu, pomocou ktorej poľudšťuje život židovskej komunity v Ľubietovej, v obci banskobystrického okresu. Primárnym cieľom, ktorý sa podarilo naplniť, je priblíženie spôsobu komunikácie o Židoch v úradnej korešpondencii, ich zobrazenie v regionálnej tlači, ako i charakter informácií o ich žití zachytený miestnymi kronikami. Snáď výstižne približuje prínos monografie jeden z jej recenzentov, Ľubomír Bajaník z Katedry žurnalistiky, Filozofickej fakulty UK: „... monografia P. Polievkovej je hodnotný vedecký text, ktorý radi privítajú záujemcovia o dejiny židovskej komunity na Slovensku, ale aj tí, ktorí pátrajú po príčinách vyhroteného vzťahu slovenskej spoločnosti k Židom.[...]Mimoriadne prínosné je hľadanie vzťahu medzi propagandistickými antisemitskými tézami v regionálnej tlači a v konaní úradných zložiek na jednej strane a na strane druhej reálnym životom v obci...“

Koldům v Litvínově je unikátní stavbou, která učila nájemníky v 50. letech minulého století kolektivně žít. Záměrem bylo ušetřit čas a nabídnout pod jednou střechou vše, co člověk potřebuje. Koldům měl ženu osvobodit od domácích činností, aby se mohla věnovat práci v továrně nebo na úřadě. Jak experiment dopadl a jak na život v Koldomu vzpomínají první nájemníci?

Obrazová publikace populární formou a prostřednictvím unikátních fotografií popisuje vznik této monumentální stavby a přibližuje čtenáři život v ní.

(Erschien in deutscher Sprache im Verlag Peter Lang in Bern unter dem Titel Die Schweiz und der Slowakische Staat 1939-1945-politisch-wirtschaftliche Beziehungen zweier Kleinstaaten)

Práca, ktorá vznikla na základe dlhodobého poctivého výskumu v švajčiarskych archívoch, prináša objektívnu analýzu vzťahov a záujmov, ktoré politicky a hospodársky spájali Švajčiarsko a Slovensko v predmetnom období. Po stručnom prehľade dejín Slovenska v rokoch 1918 – 1945 autor opisuje nadviazanie a prerušenie diplomatických vzťahov medzi oboma štátmi, sleduje humanitárnu intervenciu Švajčiarska v prospech perzekvovaných Židov a rozoberá dôležitosť obchodných kontaktov v štruktúre politických a diplomatických vzťahov. Napokon odpovedá, či sa obom štátom podarilo uskutočniť vlastné záujmy, a ak áno, v akej miere. Jeho závery potvrdzujú životaschopnosť samostatného Slovenska nielen ako subjektu medzinárodného práva, ale aj hodnoverného a schopného hospodárskeho partnera strategickej dôležitosti v ťažkých rokoch druhej svetovej vojny.

Krátke zamyslenia nad zlomovými dejinnými okamihmi uplynulých desaťročí zaľudnené osobnosťami, ktoré ovplyvňovali domáce i svetové dianie. Figurujú v nich rodáci z Bratislavy – legendárny rakúsky novinár Hugo Portisch či rabín Romi Cohn, ktorý ako chlapec bojoval v SNP a zaslúžil sa o vybudovanie memoriálu Chatama Sofera –, i postavy vyčnievajúce z Prahy – Václav Havel, Petr Pithart, Jan Sokol. A tiež ľudia, ktorých slová a činy menili náš svet – Zbigniew Brzeziński a Madeleine Albrightová, diplomat George Kennan, žurnalista Adam Michnik, historik Timothy Snyder, disident Milan Šimečka. Texty, ktoré nám umožňujú lepšie pochopiť to, čo sa odohrávalo v rokoch 1918, 1939, 1968, 2004, 2022. A uvažovať o budúcnosti.

Don Titus Zeman (1913-1969) bol sileziánský kňaz, který podstúpil križovú cestu mučesníka, ked´ponúkl svoj život na záchranu kńažských povolání.