Literaturwissenschaft

Profesionálny život spisovateľa Jonáša Záborského (1812 - 1876) bol spojený s kňazskou službou, ktorej dôležitou súčasťou bola služba slovom. Práve túto časť Záborského povolania odkrýva jeho dvojzväzková kazateľská zbierka Múdrosť života ve chrámových řečech (1853). Jej jedinečnosť spočíva v ideovom zameraní, v sústredení sa na základné „cirkevno-náboženské a mravno-praktické pravdy.“ Záborský predostiera koncept národnej výchovy s dôrazom na posilňovanie kresťanského vedomia národného celku a na cieľavedomé formovanie kresťanského konania a správania jednotlivca v rámci jeho vlastného sociálneho statusu. Text má výrazné estetické parametre, preto jeho nové edičné sprístupnenie vytvára predpoklad nielen pre objektivizovanejší pohľad na spisovateľskú osobnosť J. Záborského, ale aj na jeho aktuálne predstavenie súčasným čitateľom. Pramenná edícia sprístupňuje text v pôvodnej čiže transliterovanej podobe s obmedzením sa na nevyhnutné textové korekcie. Sprievodný aparát informuje o prameni, komentuje a vysvetľuje menej zrozumiteľné a nejasné textové miesta a upozorňuje na podstatné súvislosti.

Koncom roku 1843 napísal Ján Francisci (1822 - 1905) zbierku rozprávok Codex diversorum auctorum A, ktorú zamýšľal vydať knižne. Tlačou však nevyšla a dobové rozprávkové edície z tohto rukopisu čerpali iba minimálne.  O dva roky neskôr vydal v Levoči zbierku Slovenské povesti (1845), ktorá sa svojej reedície nedočkala, a po tom, čo rozprávky z nej zaradil Pavol Dobšinský do Prostonárodných slovenských povestí (1880 - 1883), z čitateľského povedomia ako samostatná tlač vypadla. Publikácia Rozprávky Janka Rimavského , akcentujúca v názve literárny pseudonym tohto romantika, ktorým dôsledne podpisoval svoje rozprávky, po prvýkrát sprístupňuje Codex diversorum auctorum A a druhé vydanie Slovenských povestí vo vernom prepise podľa originálov. Diela dopĺňa poznámkový aparát, obrazová príloha a úvodná monografická štúdia venovaná rozprávkarovi Jánovi Franciscimu a charakteru jeho rozprávok.                

Vhodným zvoleným východiskom reflexií A. Timkovej Lazurovej je ukotvenie skúmaného problému (zla) ako fenoménu súvisiaceho so súčasnými globalizačnými a postmodernými spoločenskými trendmi. vania svoju monografiu ako logicky a štruktúrne vzájomne korešpondujú súčinnosť teoreticko-metodologických východísk výskumu problému a jeho empirického preskúmania. V súlade s tým siahla jednak po vhodných literárnovedných metodologických koncepciách orientujúcich pozornosť na špecifiká a zákonitosti čitateľskej recepcie textu, jednak po edukačných koncepciách, ktoré úzko korešpondujú s charakterom jej výskumných zámerov. Oceniť treba tiež skutočnosť, že pri vymedzovaní pozície literatúry pre mládež v kontexte celonárodnej literatúry dokázala vyjadriť podstatu problematiky výstižnou skratkou primeranou jej výskumným zámerom. - prof. PhDr. Zuzana Stanislavová, CSc.

Vo svojom desiatom zväzku prináša Sambucus opäť rad štúdií, recenzií a správ z oblasti vied o antickom staroveku v širšom ponímaní. Uvedenú šírku vidno najmä z toho, že sú v ňom zastúpené jednak práce orientované na jazykovedu klasických jazykov a na kultúrne i politické dejiny antického staroveku, jednak práce o tradovaní antických hodnôt v umení slovesnom i výtvarnom.

Z viac ako poldruha desiatky štúdií patria tri do gréckej a dva do rímskej antiky; medzi nimi sa nachádza kritický portrét perzského kráľa KýraVeľkého. Slovenskú medievistiku reprezentuje jediný príspevok, ktorému však nemožno uprieť uhorský kontext. Textov zameraných na dnes veľmi produktívnu neolatinistku je osem: tri z nich sa zaoberajú autormi 16. storočia, zvyšok si všíma produkciu ešte o storočie mladšiu. Štúdia o antických námetoch vo výtvarnom umení obdobia renesancie a baroka sa síce zameriava na artefakty Olomouca, ale má potenciál zaujať a inšpirovať aj slovenských bádateľov v problematike antických tradícií.

Obsah tohto zväzku kompletizuje dvadsať recenzií publikácií, ktoré vyšli v zahraničí i na Slovensku, a päť správ z vedeckého života. 

Masarykova filozofia nie je teoretická a akademická, netvorí systém a abstraktnú sústavu; je v prvom rade v tesnom spojení s praktickým životom. Obsahom jeho myslenia sú konkrétne problémy, ktoré prináša doba, aktuálna situácia a prežívané udalosti. Preto ho zamestnávajú tematické okruhy filozofie dejín, sociálnej otázky, náboženstva, krízy moderného človeka.

Podobné okruhy tvoria aj kapitoly knihy o Masarykovej filozofii a jej reflexii na Slovensku v prvej polovici 20. storočia. Reflexia Masarykovej filozofie je predstavená skrze vybraných slovenských autorov, pričom ťažisko tvoria práce neznáme či opomínané a znovuobjavené po desaťročiach. Práca nie je len popisným textom, ako by to mohla predpokladať deskriptívno-historizujúca téma, ale jej prínos je aj v prepojení dobových poznatkov s názormi súčasných masarykológov a v polemike s postojmi jednotlivých autorov. Publikácia je výsledkom snahy a zámeru objaviť nové, neprebádané a zabudnuté texty podávajúce reflexiu myslenia tejto kľúčovej osobnosti našich dejín.

Monografia Jany Cvikovej vydaná v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV načrtáva v širšom kontexte feministických teórií a hnutí rôzne hľadiská využívania analytickej kategórie rodu v literárnej vede. Kriticky približuje rozmanité podoby feministickej literárnej vedy ako radikálneho obratu vo výskume literatúry, pričom sa dotýka aj situácie na Slovensku a v Českej republike po roku 1989. Možnosti interdisciplinárneho uplatnenia kategórie rodu v literárnej historiografii sonduje prostredníctvom konkrétnych analýz.

„Téma tejto publikácie je výsostne aktuálna a v slovenskom literárnom prostredí doteraz reflektovaná len čiastočne, a to predovšetkým prostredníctvom feministickej vzdelávacej a publikačnej organizácie ASPEKT, pričom Jana Cviková je jej spoluzakladateľkou. Stredobodom pozornosti je problematika analytickej kategórie rod a legitímnosť jej uplatnenia v oblasti literárnej vedy, predovšetkým v literárnej historiografii. Autorka neponúka len relevantný prehľad teórií, faktov a súvislostí, ktoré sú podstatné pre literárnu vedu, ale aj ich kritickú reflexiu.“ Ingrid Puchalová

Kniha Deväť životov prináša rozhovory s významnými slovenskými prekladateľkami a prekladateľmi a jedným českým prekladateľom staršej generácie. Cieľom bolo pomocou obsahovo podobne štruktúrovaných rozhovoroch získať relatívne ucelený obraz o ich súkromnej a profesionálnej biografii a názoroch na rozličné stránky prekladania umeleckej literatúry, ako aj ich postoj k rozličným otázkam literárneho a verejného života, najmä v období totalitného režimu pred rokom 1989. Základnými kritériami pri výbere respondentov boli nespochybniteľné výkony v oblasti umeleckého prekladu v sledovanom období, ochota hovoriť o sebe a svojej práci a vek nad sedemdesiat rokov.

Jana Bžochová-Wild sa ako vedecká pracovníčka sustreďuje na skúmanie shakespearovskej problematiky, o ktorej vydala samostatné prace Hamlet – dobrodružstvo textu (1998), Úvod do shakespearovskeho divadla (1999) a Začarovaný ostrov? (2003).

Etela Farkašová je zapísaná v čitateľskej verejnosti svojím osobitým esejistickým štýlom s pridanou hodnotou, ktorá knihu od knihy kreuje. Tentoraz si vo svojich filozofických esejach Paralely a prieniky „zobrala na mušku“ vzťah filozofie a umenia. Zaoberá sa problematikou v širokom zábere až do extrémov vzťahu filozofie a literárneho umenia, kde pri jednom mantineli možno nájsť literatúru bez akéhokoľvek ideového náboja, pri druhom náročné literárno-filozofické diela, ktoré strácajú pre bežných ľudí čitateľnosť. Čitateľ sleduje autorkine myšlienkové pochody pri hľadaní paralel a prienikov literatúry a filozofie a zrazu vníma písané texty inak. Etela Farkašová spestruje svoje úvahy aj o pohľady významných osobností filozofie a umenia. Jej tvorba je hodnotným príspevkom v oblasti esejistickej tvorby, pričom štylistika, jazyk a precítený prístup týmto spoločenskovedným sondám dodáva charakter umeleckej literatúry.

Hoci začiatkom štyridsiatych rokov 19. storočia tvorili Slováci 14,5 % z celkového počtu obyvateľov Uhorska, vlastné politické periodikum nemali. Prvé Slovenskje národňje novini vyšli až v roku 1846 a o ich vznik sa pričinil ich šéfredaktor a vydavateľ v jednej osobe Ľudovít Štúr. Noviny tvorili platformu slovenského národného hnutia, a to tým skôr, že suplovali aj úlohu neexistujúcej národnej politickej strany. Významnú profesijnú etapu v živote nášho dejateľa mapuje známy publicista a vysokoškolský pedagóg Fraňo Ruttkay. Publikácia vychádza v druhom vydaní (1. vydáni v roce 1982 v nakl.Novinář) pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra.

Zborník z konference. Cieľom konferencie je priblížiť úctu k bolestnej Bohorodičke na území Slovenska v historickom, literárnom, liturgickom i širšom kultúrnom kontexte. Oslava Márie úzko súvisí s tradičným kresťanským prostredím, ktorého počiatky siahajú už do najstaršieho obdobia našich národných a kultúrnych dejín. Odraz tohto kultu vidno napríklad v patrocíniách chrámov na Slovensku, v ikonografických zobrazeniach, symboloch, v prejavoch ľudovej úcty, v lyrickej, piesňovej i prozaickej písomnej tradícii, v ktorých sa zračí aj úcta k bolestiam Bohorodičky. Jej úloha v kresťanských dejinách Slovenska tak nesie znaky národného a kultúrneho priestoru, ktorý zjednocuje západnú i východnú tradíciu na Slovensku.

Gabriela Rakúsová patrí k tomu typu recenzentov a tvorcov rozhlasových pásiem, ktorí pravidelne reagujú na dianie v literatúre i vo výtvarnom umení. Z hľadiska prístupu k umeleckému objektu nadväzuje jej kniha na ten typ odbornej reflexie, ktorý možno označiť ako kritiku sympatie. Literárne príspevky tejto knihy, pôvodne publikované v rozličných printových a v menšej miere i elektronických médiách, sú výrazom interpretačnej lektúry rôznorodých umeleckých i teoretických prác zo slovenskej a inonárodnej literatúry. V zásade afirmatívny prístup k jednotlivým dielam vyplýva z princípu selekcie, ktorá už v samom akte výberu obsahuje kritické stanovisko, a preto nebol dôvod vybrané publikácie podrobovať nepriaznivej kritike. Recenzie či interpretácie diel vychádzali v denníkoch a časopisoch určených širšej čitateľskej verejnosti a to malo vplyv i na istú lexikálno – štylistickú a rozsahovú diferenciáciu jednotlivých literárnych reflexií.

Monografia mapuje život a dielo významnej slovenskej poetky a prekladateľky so zreteľom na jej prekladateľskú tvorbu. Doteraz predstavovala táto téma takmer celkom biele miesto na mape slovenských dejín prekladu. Autorka venuje pozornosť nielen rozsiahlemu prekladateľskému dielu predovšetkým z ruskej literatúry, ale aj jej životu a vzťahom na pozadí slovenského kultúrneho prostredia, ktoré Máriu Rázusovú-Martákovú formovali. Monografia dokresľuje komplexný obraz o tejto zaujímavej, významnej a nesmierne prínosnej osobnosti slovenského kultúrneho života.

Transkribovaná verzia rukopisov troch zbierok rozprávok A. H. Škultétyho, J. D. Čipku, Š. M. Daxnera. Codexy tisovské patria k zásadným materiálovým prameňom pre rozprávkové edície publikované v 19. storočí. Codexy tisovské reprezentujú podoby rozprávky pred jej kanonizovaním v tlačených zbierkach. Ponúkajú jedinečné svedectvo o individuálnych predstavách troch autorov - o tom, akú podobu by mohla mat´slovenská rozprávka, resp. slovenská prostonárodná próza v čase, ked´v domácom prostredí ešte nejestvoval publikačný kánon.