Literaturwissenschaft

Autorka po rozsiahlom bádaní národného obrodenia zamerala obsah vedeckého skúmania na tvorbu významného slovenského spisovateľa a politika Svetozára Hurbana Vajanského pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia. Nový pohľad na jeho celoživotné dielo považuje Prof. E. Fordinálová za isté „odkliatie“ tejto osobnosti a splatenie dlhu odbornej verejnosti voči Vajanskému. Autorka otvára svoju prácu vyznaním: Vajanského dielo ju oslovilo už v ranej mladosti, i cez Záhorie, z ktorého obaja pochádzajú, a dlho čakala na literárno-bádateľské dielo, ktoré by komplexne poňalo autora, až napokon prijala výzvu a pustila sa do práce. E. Fordinálová nepredstavuje Vajanského len ako zakladateľa slovenského spoločenského románu, ale aj ako ideológa, najvýraznejšiu osobnosť vtedajšieho politického diania, ktorá pociťovala zodpovednosť za určovanie stratégie a taktiky v obrannom národnom zápase v čase eskalujúcej maďarizácie. Jadro vedeckej práce prirodzene tvorí široko koncipovaný analytický prierez tvorbou s bohatou konfrontáciou s prácami iných literárnych vedcov.  

Untertitel: Niekoľko poznámok o vzťahu medzi autorom, rozprávaním a žánrom v modernej próze.

Literárna teoretička a kritická Zora Prušková v monografii Ako si porozumieť s literatúrou ponúka možnosti uchopenia textu cez vlastnú čitateľskú a interpretačnú skúsenosť s dielami Leopolda Laholu, Dominika Tatarku, Juraja Špitzera, Jána Johanidesa, Dušana Kužela, Rudolfa Slobodu, Pavla Vilikovského, Alty Vášovej a Juraja Briškára. Kniha pozostáva z troch častí: Semiotické modely autorstva, Autor a žáner a Autor v skupenstve textu.

V dňoch 4.-6. novembra 2015 sa v Bratislave uskutočnil Druhý kongres slovenských slavistov, ktorý zorganizoval Slavistický ústav Jána Stanislava SAV v spolupráci so Slovenským komitétom slavistov. Kongres sa realizoval v súlade s harmonogramom projektu Centra excelentnosti SAV s názvom Dejiny slovenskej slavistiky 19.-20. storočia. Postavy slovenského národného obrodenia (Anton Bernolák, Pavol Jozef Šafárik, Ján Kollár, Ľudovít Štúr, Pavol Dobšinský, Jonáš Záborský) + Ján Stanislav – ich činnosť a dielo v európskom kontexte (vedúci CE SloSlav prof. PhDr. Ján Doruľa, DrSc.). Kongres priniesol interdisciplinárne pohľady na dejiny slovenskej slavistiky v kontexte diela Jána Stanislava.

Predložený súbor štúdií predstavuje výsledky vedeckej práce viacerých členov výskumného tímu Centra excelentnosti SAV Dejiny slovenskej slavistiky 19.-20. storočia. Autori súboru sa vo svojich prácach venujú vybraným osobnostiam 19. storočia, ktorí sa významne podieľali na zbieraní, vydávaní a šírení folklórnej prózy a zároveň majú významný podiel aj na kreovaní prvých teoretických náhľadov na problematiku ľudovej rozprávky. Patrí k nim P. Dobšinský, J. F. Rimavský, A. H. Škultéty, J. Polívka, S. Cambel, F. Šujanský a ďalší. Jednotlivé vedecké štúdie konfrontujú romantické koncepty a východiská zberateľských a vydavateľských aktivít v širších slovanských i neslovanských kontextoch s dôrazom na vývinový aspekt, zameriavajú sa na vzťah autentického folkloristického záznamu a jeho umeleckého spracovania v žánrových podobách ľudovej prózy, najmä ľudovej rozprávky. Publikáciu dopĺňajú aj vedecké štúdie venované slovanskému kultúrno-historickému a religióznemu priestoru v interakciách kresťanských a predkresťanských tradícií, najmä ľudovým náboženským predstavám a rituálom v systéme kresťanských obradov a vo folklórnych textoch sprevádzajúcich obrad, ďalej hagiografiám latinskej i byzantskej tradície a ich uplatneniu sa aj vo folklórnych žánroch, ľudovej religiozite a pohansko-kresťanskému synkretizmu.   

Zborník siedmich štúdií, ktoré sú venované vedeckému odkazu literárneho vedca Zlatka Klátika (1922 - 1990), najmä jeho pôsobeniu v oblasti detskej literatúry. Vzhľadom na to,  že  problematika detskej literatúry má v kontexte súčasnej slovenskej literárnej vedy pomerne okrajové postavenie, vydanie zborníka má ambíciu podnietiť vedeckú diskusiu o aktuálnych metodologických otázkach výskumu detskej literatúry.

Profesionálny život spisovateľa Jonáša Záborského (1812 - 1876) bol spojený s kňazskou službou, ktorej dôležitou súčasťou bola služba slovom. Práve túto časť Záborského povolania odkrýva jeho dvojzväzková kazateľská zbierka Múdrosť života ve chrámových řečech (1853). Jej jedinečnosť spočíva v ideovom zameraní, v sústredení sa na základné „cirkevno-náboženské a mravno-praktické pravdy.“ Záborský predostiera koncept národnej výchovy s dôrazom na posilňovanie kresťanského vedomia národného celku a na cieľavedomé formovanie kresťanského konania a správania jednotlivca v rámci jeho vlastného sociálneho statusu. Text má výrazné estetické parametre, preto jeho nové edičné sprístupnenie vytvára predpoklad nielen pre objektivizovanejší pohľad na spisovateľskú osobnosť J. Záborského, ale aj na jeho aktuálne predstavenie súčasným čitateľom. Pramenná edícia sprístupňuje text v pôvodnej čiže transliterovanej podobe s obmedzením sa na nevyhnutné textové korekcie. Sprievodný aparát informuje o prameni, komentuje a vysvetľuje menej zrozumiteľné a nejasné textové miesta a upozorňuje na podstatné súvislosti.

Koncom roku 1843 napísal Ján Francisci (1822 - 1905) zbierku rozprávok Codex diversorum auctorum A, ktorú zamýšľal vydať knižne. Tlačou však nevyšla a dobové rozprávkové edície z tohto rukopisu čerpali iba minimálne.  O dva roky neskôr vydal v Levoči zbierku Slovenské povesti (1845), ktorá sa svojej reedície nedočkala, a po tom, čo rozprávky z nej zaradil Pavol Dobšinský do Prostonárodných slovenských povestí (1880 - 1883), z čitateľského povedomia ako samostatná tlač vypadla. Publikácia Rozprávky Janka Rimavského , akcentujúca v názve literárny pseudonym tohto romantika, ktorým dôsledne podpisoval svoje rozprávky, po prvýkrát sprístupňuje Codex diversorum auctorum A a druhé vydanie Slovenských povestí vo vernom prepise podľa originálov. Diela dopĺňa poznámkový aparát, obrazová príloha a úvodná monografická štúdia venovaná rozprávkarovi Jánovi Franciscimu a charakteru jeho rozprávok.                

Vhodným zvoleným východiskom reflexií A. Timkovej Lazurovej je ukotvenie skúmaného problému (zla) ako fenoménu súvisiaceho so súčasnými globalizačnými a postmodernými spoločenskými trendmi. vania svoju monografiu ako logicky a štruktúrne vzájomne korešpondujú súčinnosť teoreticko-metodologických východísk výskumu problému a jeho empirického preskúmania. V súlade s tým siahla jednak po vhodných literárnovedných metodologických koncepciách orientujúcich pozornosť na špecifiká a zákonitosti čitateľskej recepcie textu, jednak po edukačných koncepciách, ktoré úzko korešpondujú s charakterom jej výskumných zámerov. Oceniť treba tiež skutočnosť, že pri vymedzovaní pozície literatúry pre mládež v kontexte celonárodnej literatúry dokázala vyjadriť podstatu problematiky výstižnou skratkou primeranou jej výskumným zámerom. - prof. PhDr. Zuzana Stanislavová, CSc.

Vo svojom desiatom zväzku prináša Sambucus opäť rad štúdií, recenzií a správ z oblasti vied o antickom staroveku v širšom ponímaní. Uvedenú šírku vidno najmä z toho, že sú v ňom zastúpené jednak práce orientované na jazykovedu klasických jazykov a na kultúrne i politické dejiny antického staroveku, jednak práce o tradovaní antických hodnôt v umení slovesnom i výtvarnom.

Z viac ako poldruha desiatky štúdií patria tri do gréckej a dva do rímskej antiky; medzi nimi sa nachádza kritický portrét perzského kráľa KýraVeľkého. Slovenskú medievistiku reprezentuje jediný príspevok, ktorému však nemožno uprieť uhorský kontext. Textov zameraných na dnes veľmi produktívnu neolatinistku je osem: tri z nich sa zaoberajú autormi 16. storočia, zvyšok si všíma produkciu ešte o storočie mladšiu. Štúdia o antických námetoch vo výtvarnom umení obdobia renesancie a baroka sa síce zameriava na artefakty Olomouca, ale má potenciál zaujať a inšpirovať aj slovenských bádateľov v problematike antických tradícií.

Obsah tohto zväzku kompletizuje dvadsať recenzií publikácií, ktoré vyšli v zahraničí i na Slovensku, a päť správ z vedeckého života. 

Masarykova filozofia nie je teoretická a akademická, netvorí systém a abstraktnú sústavu; je v prvom rade v tesnom spojení s praktickým životom. Obsahom jeho myslenia sú konkrétne problémy, ktoré prináša doba, aktuálna situácia a prežívané udalosti. Preto ho zamestnávajú tematické okruhy filozofie dejín, sociálnej otázky, náboženstva, krízy moderného človeka.

Podobné okruhy tvoria aj kapitoly knihy o Masarykovej filozofii a jej reflexii na Slovensku v prvej polovici 20. storočia. Reflexia Masarykovej filozofie je predstavená skrze vybraných slovenských autorov, pričom ťažisko tvoria práce neznáme či opomínané a znovuobjavené po desaťročiach. Práca nie je len popisným textom, ako by to mohla predpokladať deskriptívno-historizujúca téma, ale jej prínos je aj v prepojení dobových poznatkov s názormi súčasných masarykológov a v polemike s postojmi jednotlivých autorov. Publikácia je výsledkom snahy a zámeru objaviť nové, neprebádané a zabudnuté texty podávajúce reflexiu myslenia tejto kľúčovej osobnosti našich dejín.

Monografia Jany Cvikovej vydaná v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV načrtáva v širšom kontexte feministických teórií a hnutí rôzne hľadiská využívania analytickej kategórie rodu v literárnej vede. Kriticky približuje rozmanité podoby feministickej literárnej vedy ako radikálneho obratu vo výskume literatúry, pričom sa dotýka aj situácie na Slovensku a v Českej republike po roku 1989. Možnosti interdisciplinárneho uplatnenia kategórie rodu v literárnej historiografii sonduje prostredníctvom konkrétnych analýz.

„Téma tejto publikácie je výsostne aktuálna a v slovenskom literárnom prostredí doteraz reflektovaná len čiastočne, a to predovšetkým prostredníctvom feministickej vzdelávacej a publikačnej organizácie ASPEKT, pričom Jana Cviková je jej spoluzakladateľkou. Stredobodom pozornosti je problematika analytickej kategórie rod a legitímnosť jej uplatnenia v oblasti literárnej vedy, predovšetkým v literárnej historiografii. Autorka neponúka len relevantný prehľad teórií, faktov a súvislostí, ktoré sú podstatné pre literárnu vedu, ale aj ich kritickú reflexiu.“ Ingrid Puchalová

Kniha Deväť životov prináša rozhovory s významnými slovenskými prekladateľkami a prekladateľmi a jedným českým prekladateľom staršej generácie. Cieľom bolo pomocou obsahovo podobne štruktúrovaných rozhovoroch získať relatívne ucelený obraz o ich súkromnej a profesionálnej biografii a názoroch na rozličné stránky prekladania umeleckej literatúry, ako aj ich postoj k rozličným otázkam literárneho a verejného života, najmä v období totalitného režimu pred rokom 1989. Základnými kritériami pri výbere respondentov boli nespochybniteľné výkony v oblasti umeleckého prekladu v sledovanom období, ochota hovoriť o sebe a svojej práci a vek nad sedemdesiat rokov.

Jana Bžochová-Wild sa ako vedecká pracovníčka sustreďuje na skúmanie shakespearovskej problematiky, o ktorej vydala samostatné prace Hamlet – dobrodružstvo textu (1998), Úvod do shakespearovskeho divadla (1999) a Začarovaný ostrov? (2003).

Etela Farkašová je zapísaná v čitateľskej verejnosti svojím osobitým esejistickým štýlom s pridanou hodnotou, ktorá knihu od knihy kreuje. Tentoraz si vo svojich filozofických esejach Paralely a prieniky „zobrala na mušku“ vzťah filozofie a umenia. Zaoberá sa problematikou v širokom zábere až do extrémov vzťahu filozofie a literárneho umenia, kde pri jednom mantineli možno nájsť literatúru bez akéhokoľvek ideového náboja, pri druhom náročné literárno-filozofické diela, ktoré strácajú pre bežných ľudí čitateľnosť. Čitateľ sleduje autorkine myšlienkové pochody pri hľadaní paralel a prienikov literatúry a filozofie a zrazu vníma písané texty inak. Etela Farkašová spestruje svoje úvahy aj o pohľady významných osobností filozofie a umenia. Jej tvorba je hodnotným príspevkom v oblasti esejistickej tvorby, pričom štylistika, jazyk a precítený prístup týmto spoločenskovedným sondám dodáva charakter umeleckej literatúry.

Hoci začiatkom štyridsiatych rokov 19. storočia tvorili Slováci 14,5 % z celkového počtu obyvateľov Uhorska, vlastné politické periodikum nemali. Prvé Slovenskje národňje novini vyšli až v roku 1846 a o ich vznik sa pričinil ich šéfredaktor a vydavateľ v jednej osobe Ľudovít Štúr. Noviny tvorili platformu slovenského národného hnutia, a to tým skôr, že suplovali aj úlohu neexistujúcej národnej politickej strany. Významnú profesijnú etapu v živote nášho dejateľa mapuje známy publicista a vysokoškolský pedagóg Fraňo Ruttkay. Publikácia vychádza v druhom vydaní (1. vydáni v roce 1982 v nakl.Novinář) pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra.