Zeitgeschichte

Kniha 76 rokov Banskej Bystrice na pohľadniciach 1939 – 2015, zobrazuje stručný prierez vývojom a zmenami, ktorými prešlo mesto za ostatných 76 rokov a je symbolickým darom mestu k 760. výročiu od udelenia kráľovských privilégií. Ambíciou knihy nebolo vyčerpávajúco zachytiť všetky premeny, ktoré sa za spomínané obdobie v Banskej Bystrici udiali. Cieľom bolo priniesť čitateľom tie premeny, ktoré sa podarilo zachytiť na pohľadniciach.

Takmer zabudnutý príbeh napísaný podľa autentických výpovedí účastníkov plavby. 18. mája 1940 vyplával z bratislavského prístavu parník PENTCHO so štyristo pasažiermi. Na palube boli mladí Židia, sionisti z organizácie Betar, snívajúci o vlastnom štáte v britskej Palestíne, študenti vyhodení z univerzít, a neskôr pristúpilo sto utečencov pred pogromom. Ten príbeh je plný paradoxov. Na začiatku 2. svetovej vojny nemali ešte dôvod bojovať proti nacistom, o táboroch smrti ešte nikto nevedel a na ceste k ich snu stáli proti nim Briti. Cesta po Dunaji s paraguajským pasom naplánovaná na tri-štyri týždne bola jediná možná. Hranice európskych štátov už boli pre utečencov zavreté. Všetko sa však skomplikovalo. Trvalo tri mesiace, kým sa doplavili do delty Dunaja. Po nekonečných útrapách riečny parník stroskotal pri ostrove v Egejskom mori. Posádku, ktorá na člne hľadala pomoc, zachránili Briti. Zvyšok stroskotancov z pustého ostrova zachránili talianskí fašisti. Až neskôr v koncentračnom tábore sa dozvedeli, čo sa na Slovensku deje a kam odvážajú ich príbuzných. Keď tábor v roku 1943 oslobodili spojenci, mnohí väzni vstúpili do československej a britskej armády. Dejiny sa v tomto príbehu zamotali. Aj preto to bol dobre zabudnutý príbeh, o ktorom sa viac vedelo vo svete ako doma. Je to príbeh o sne a ideáloch, ale aj o omyloch. Stal sa bratislavskou aj slovenskou legendou, rovnako ako sa legendou stal muž, ktorý v Bratislave vymyslel obranný štýl boja Krav maga a učil ho aj pasažierov parníka PENTCHO.

Juraj Slávik bol významným československým politikom a diplomatom, ktorý zastával v medzivojnovom období postupne vysoké administratívno-správne a politické funkcie. Začiatkom februára 1936 sa začína jeho kariéra diplomatická: bol menovaný za vyslanca v Poľsku, kde zostal až do nemeckej okupácie českých krajín. Za vojny v roku 1939 sa stal členom Československého národného výboru v Paríži a v júli 1940 bol menovaný za ministra vnútra československej exilovej vlády. Po oslobodení sa vrátil späť k diplomacii, bol menovaný za veľvyslanca v USA, na protest proti februárovému prevratu 1948 však rezignoval a zostal v exile, kde sa aktívne zapojil do činnosti exilových organizácií, predovšetkým Rady slobodného Československa.

Druhý diel Slávikových pamätí zahrnuje obdobie od januára 1938 do marca 1939, keď autor odišiel z Poľska do exilu do Spojených štátov amerických. Išlo o obdobie, ktoré bolo poznamenané rastúcim československo-poľským antagonizmom, ktorý vyvrcholil na jeseň 1938 poľským ultimátom voči Československu týkajúcim sa poľských územných nárokov na Těšínsku. Všetky snahy československej strany o ústretové kroky voči Poľsku sa skončili neúspešne. Odstúpením územia na Těšínsku sa však poľské nároky nekončili: prišli ďalšie, ktoré sa týkali niektorých hraničných úsekov na severnom Slovensku v oblasti Čadce, Oravy a Spiša. Slávikove spomienky, v ktorých je vedľa zahraničnopolitických udalostí a československo-poľského vzťahu zachytený aj poľský vnútropolitický vývoj, dobre charakterizujú toto, pre československý štát také tragické obdobie, ktoré vyvrcholilo vyhlásením Slovenského štátu (na čo československý vyslanec reagoval odstúpením zo svojej funkcie vyslanca vo Varšave) a nemeckou okupáciou českých krajín v marci 1939. Kniha navazuje na 1. díl, vydaný v roce 2010 ve vydavatelství Veda, ISBN 978-80-224-1108-0.

Untertitel: Prešovský "sobor".

Zámer vybudovať v Československu po druhej svetovej vojne novú národnú cirkev na cyrilo-metodskej tradícii a poslušnosti sa vládnucej komunistickej strane nepodaril, preto sa sústredila na menšie ciele. Akciou „P“ sa malo dosiahnuť, aby gréckokatolíci sa stali pravoslávnymi, s tým, že by patrili pod jurisdikciu Moskovského patriarchátu a všetky práva, majetok a zariadenie tejto cirkvi by prevzala pravoslávna cirkev.

S akciou „prechodu“ gréckokatolíkov na pravoslávie sa začalo tajne. Bola predovšetkým straníckou úlohou, a nie reálnym a spontánnym hnutím gréckokatolíckych veriacich. Plánovaná konferencia tzv. návratových výborov konaná 28. apríla 1950 v Prešove sa plánovane „prerodila“ na nekánonický a nezákonný „sobor“. Jeho výsledky nemohli byť gréckokatolíkmi uznané za právoplatné – nielenže sa na zasadaní nezúčastnili právoplatne vybraní zástupcovia, ale obaja gréckokatolícki biskupi boli násilne internovaní, teda oni sa na „sobore“ ani nemohli zúčastniť.

Gréckokatolícka cirkev bola na 18 rokov administratívne zakázaná a jej členovia, duchovenstvo a laici, boli komunistickým režimom prenasledovaní.

Z publikovaných dokumentov sa dozvieme viac aj o situácii pred, v čase a po Prešovskom "sobore" v meste a v okrese Michalovce. Kniha poodhaľuje aj zákulisie založenia novej pravoslávnej eparchie so sídlom v Michalovciach a výber jej prvého biskupa.

Súčasťou publikácie, ktorá obsahuje 206 dokumentov a 20 príloh, z ktorých veľká časť doteraz nebola publikovaná.

Roman Michelko, politológ, spisovateľ a publicista, v súbore článkov pod názvom Slovenská republika v rokoch 1939 - 1945 prezentuje vzájomne nadväzujúci súbor statí o dejinách Slovenska. V prvej predkladá svoj názor na riešenie terminologickej otázky, ktorá súvisí s pomenovaním štátneho útvaru, ktorý existoval na časti územia dnešného Slovenska od 14. marca 1939 do 8. mája 1945. V druhej sa venuje politickému vývinu medzi Mníchovom 1938 a vyhlásením Slovenského štátu 14. marca 1939. Za veľmi prínosné, do značnej miery novátorské, sú zostávajúce dve state. Prvá z nich podáva rozbor ústavných pomerov v prvej Slovenskej republike na základe schválenej ústavy Slovenskej republiky z júla 1939. V druhej sa zaoberá činnosťou Úradu propagandy v rokoch 1938 - 1945. Predložený súbor článkov dokumentuje fundovanosť autora v tejto oblasti, poskytuje rozšírenie poznania o slovenských dejinách v rokoch 1938 - 1945 s cieľom zobraziť realitu Slovenska v tých časoch bez nálepiek a predpojatostí. Niet pochyb, že súbor týchto štúdií pomôže čitateľovi lepšie sa zorientovať v tejto problematike, poskytne mu aj nové, dosiaľ nepublikované informácie a umožní mu získať objektívny a plastický obraz o vtedajšej dobe a spoločnosti.

Publikácia Kapitoly z dejín kolektivizácie na Slovensku (1948 – 1960) je pokusom o hľadanie syntetizujúceho obrazu dejín kolektivizácie v Československu. Pozornosť sústreďuje najmä na vznik agrárnej koncepcie Komunistickej strany Československa, jej metamorfózy v pofebruárovom období a výsledky jej realizácie na Slovensku.

Publikace o formování protifašistického odboje v Liptovském Mikuláši, přípravách na povstání v roce 1944 a jeho průběhu.

Untertitel: Beyond the paradigm of Slovak national history.

The State and Its People: the Political Socialisation of the Slovak Population after the Creation of the Czechoslovak Republic. Peasant Cavalry in Slovakia - the Green Army of the Agrarian Party or its Prestigious Club?. "A Home Should Be a Home to All Its Sons": Cultural Representations of Saint Stephen in Slovakia during the Interwar Period. Finis Pressburg: Germans in Bratislava 1918-1948. Slovakia as the Subject of Political Contacts between Poland and Hungary in the Neutral European States during World War II. Identity and Conflict: Communist Activist in Local Environment (1949-1956).

Dielo uvádza dokumentmi podložené skutočnosti, ktoré publikácie o povstaní obvykle zamlčujú. Takýto prístup k téme, bez jej idealizácie, nie je doteraz na Slovensku samozrejmosťou. Hoci práca spĺňa aj požiadavky kladené na odbornú prácu, je určená predovšetkým pre širšiu verejnosť.

Untertitel: Osobnosti slovenskej politiky

Predkladaný zborník svojím obsahom rozširuje a prehlbuje doposiaľ získané poznatky. Prináša názory autorov, ktoré odrážajú rôznosť pohľadov na podmienky a limity doby, v ktorej A. Dubček pôsobil. Z publikovaných príspevkov vyplýva, že Dubčekovo politické myslenie a konanie obsahujú podnety aj pre súčasnosť, keď hľadáme nové cesty pre spoločnosť.

Untertitel: Študentské politické aktivity.

Čo znamenalo v dejinnom toku života spoločnosti vzopätie, ktoré sa viaže k roku 1968? Bolo to jednak enormné úsilie o nápravu prechmatov a deformácií, ktoré sa nakopili v rokoch 50-tych. Ale šlo aj o niečo viac. Šlo najmä o demokraciu, čiže o vládu ľudu, ktorý sa pokúšal formovať veci ve-rejné, snažil sa hovoriť do toho, ako majú vyzerať kontúry spoločenských vzťahov. Šlo o to vybu-dovať taký poriadok, v ktorom by nevládla sila či násilie, ani sila peňazí, ale to, čo sa chápe pod pojmom spravodlivosť. A väčšina vtedajšej vysokoškolskej komunity bola pri tom.

V tejto knihe sú zozbierané všetky jej aktivity, ktoré to potvrdzujú. Aby nezapadli do bezodného prepadliska dejín. Aby to zostalo zaznamenané.

Pôvodným zámerom autora bolo na konkrétnych príbehoch konkrétnych aktérov pripomenúť si najmä tie akcie na pôde Univerzity Komenského v Bratislave, na ktorých sa sami zúčastnili, alebo ktoré priamo organizovali. Toto úzke zameranie ale postupne rozšíril na ďalšie vysokoškolské centrá.

Medailóny vyše 115 čestných doktorov s výberom publikačnej činnosti, členstvom v spoločnostiach i prameňmi.                     

Životný príbeh vojaka a partizána ponúka na 144 stranách obraz doby a životných osudov významného slovenského letca, odbojára a partizánskeho veliteľa Ľ. Kukorelliho.

Na základe sledovania jeho detstva, dospievania, vojenskej kariéry, organizátorských schopností v odboji a v partizánskom hnutí, ako aj v súvislosti s jeho tragickým osudom koncom druhej svetovej vojny sa ponoríme do dejov, ktoré ovplyvňovali vývoj Slovenska či Československa pred 70timi a 80timi rokmi. Vžijeme sa do problémov a radostí mladého (česko)slovenského letectva, budovania samostatnej slovenskej armády i peripetií a úspechov partizánskeho hnutia na východe Slovenska. Publikáciu dopĺňa výber pasáží z jeho denníka z roku 1941 a desiatky dobových fotografií. 

Publikácia sa venuje politickým, hospodárskym, spoločenským otázkam a zahraničnopolitickým súvislostiam jedného z najkontroverznejších období našich moderných dejín. Hoci od vzniku prvej Slovenskej republiky uplynulo už viac ako sedemdesiatpäť rokov, jej historická reflexia odborníkmi historikmi i vnímanie širšou verejnosťou je pretrvávajúco poznačená protichodnými až krajnými názormi, oscilujúcimi medzi adoráciou a démonizáciou.

Viac ako dve desiatky slovenských a českých historikov prezentujú v publikácii výsledky svojho najnovšieho výskumu, ktorý, ako veríme, doplní stav historického poznania danej problematiky.