Zeitgeschichte

O víťazoch a porazených, férovom, ale aj nečisto vedenom politickom zápase v posledných rokoch, ako ich videl a hodnotil politológ Michal Horský. Politika je neustála hra o moc a možnosť slúžiť verejnému blahu. Obvykle si pamätáme jej víťazov, ale nezabúdame ani na tých, ktorí v nej prežívajú trpké Waterloo. Pokiaľ sú obete a straty zanedbateľné, pokiaľ spoločnosť napreduje, oba póly politiky patria do demokratickej politickej tradície a kultúry. Voľby, kampane a vzájomné súperenie politických strán tvoria živý organizmus politiky. Ak sú však zbavené ideálov a hodnôt, zostávajú iba prázdnou hrou či ohlodanou kostrou.

Michal Horský (1943), pamiatkar, publicista, politológ.V roku 1992 spoluzakladal Trnavskú univerzitu a jej katedru politológie. Po roku 2000 aktívny publicista, komentátor a politický analytik.

Vypuknutie Slovenského národného povstania znamenalo pre Hlinkovu gardu na rozdiel od iných prorežimných organizácií doslova vzkriesenie. Vďaka tomu, že po 29. auguste 1944 zostala verná slovenskej vláde v Bratislave a jej vedenie povstaleckú akciu radikálne odsúdilo, dostala možnosť – hoci v konečnom dôsledku len nakrátko – opätovne realizovať svoje mocenské ambície, tentokrát v podaní najortodoxnejších národných socialistov okruhu okolo Otomara Kubalu. Kubalova skupina, ktorá v HG prebrala kormidlo po Machovej garnitúre, pred verejnosťou nástojčivo kultivovala svoju formu najrýdzejších Slovákov, odhodlaných brániť slovenskú nezávislosť do posledného dychu.

Mladý historik Anton Hruboň analyzuje postavenie tejto mocensko-bezpečnostnej organizácie ľudáckeho režimu v kontexte nacistického okupačného systému na politickom, vojenskom a perzekučnom poli, ktoré tvorili tri kľúčové roviny činnosti HG v záverečnej etape existencie slovenského štátu. Monografia sa na pozadí spomínaných kategórií pokúša odpovedať na otázku, čo vlastne Hlinkova garda bola, aké vplyvy determinovali jej charakter po transformácii na jeseň 1944 a aké memento zanechala v národnej histórii.

Autorka sa v tejto monografii venuje dosiaľ systematicky nespracovanej téme zaujímavého a dramatického vývoja, ktorým prechádzala oblasť kultúry na Slovensku v rokoch 1968 - 1970, počnúc reformným demokratizačným procesom tzv. Pražskej jari - cez zlom okupácie až po začiatky "normalizácie" československej spoločnosti.

Štátne hranice a ich vytyčovanie patria k tematickým okruhom, ktorým sa pracovníci Historického ústavu SAV venujú dlhodobo a koncepčne. Je to pochopiteľné vzhľadom na fakt, že územie Slovenska tvorilo v priebehu 20. storočia súčasť viacerých štátnych útvarov a hraničné línie, ktoré ho oddeľovali od susedných štátov, sa zároveň niekoľkokrát upravovali a posúvali. Navyše, len v 20. storočí sa Slovensko po prvý raz územne vymedzilo ako administratívna jednotka a neskôr sa stalo samostatným štátnym útvarom.

Untertitel: Zápisy obecných kroník a spomienky z rokov 1938-1945 v hornom Novohrade a Kokavsku.

Kniha obsahuje zápisky zo šestnástich kroník obcí v Poltárskom okrese, z Pincinej a Točnice. Popisuje udalosti a spomienky z Horného Novohradu v rokoch 1938 až 1945. Kniha má na 584 stranách tri kapitoly – prvá zachytáva roky 1938 až 1943, obdobie vzniku Slovenského štátu. Druhá kapitola predstavuje obdobie Slovenského národného povstania v roku 1944 a prechod frontu a oslobodenie obcí v roku 1945. Tretia opisuje spomienky konkrétnych ľudí a partizánov na obdobie rokov 1944 a 1945.

Štefan Šutaj sa vo svojej výskumnej a publikačnej činnosti venuje predovšetkým problematike národnostných vzťahov v 20. storočí a na začiatku tohto storočia v strednej Európe s osobitným zameraním na postavenie a vývoj maďarskej menšiny na Slovensku. Pozornosť venuje aj činnosti politických strán na Slovensku po druhej svetovej vojne.

Spomienky na svoje pôsobenie vo funkcii predsedu SAV spracoval Vladinír Hajko už začiatkom 90-tych rokov 20 st. Uložil ich v rukopisnej forme u Š. Lubyho s tým, že po smrti autora sa môžu uverejniť. Vladimír Hajko zomrel 24. júla 2011, v deň svojich menín a nedožitých 91 rokov. 

Hajkove spomienky sú autentické pamäti napísané bez archívnych podkladov. Napriek tomu sú verným obrazom doby a text svedčí o výbornej pamäti autora. Vystupuje v nich takmer 170 osôb. V. Hajko nám približuje politickú a personálnu prax svojej doby, menovanie predsedu a voľbu členov Predsedníctva SAV i menovanie riaditeľov ústavov. Komentuje 80-te roky minulého storočia, obdobie prestavby a zavádzanie demokratických prvkov riadenia, financovanie a budovanie SAV a spolupráca s decíznou sférou. Hodnotí, často kriticky, kvalitu vedeckého potenciálu. Venuje sa integrácii pracovísk, budovaniu vedeckých centier, ktoré sa po r. 1990 rozpadli. Spomína veľké projekty, medzi ktorými osobitné postavenie má prognostická činnosť, ktorá odhalila slabiny vtedajšieho politického aj ekonomického systému. Opisuje budovanie realizačnej základne SAV, spoluprácu s vysokými školami a jej úskalia, medzinárodnú vedeckú spoluprácu SAV. Veľkú pozornosť venuje vzťahom ČSAV a SAV. Pamäti obsahujú mnoho údajov, ktoré sú zatiaľ oficiálnej historiografii neznáme.  

Štvrtý zväzok edície Slovensko v 20. storočí mapuje jedno z najdramatickejších a najkontroverznejších období moderných slovenských dejín, ktoré na jednej strane znamenalo dôležitý stupeň vo vývoji slovenskej štátnosti, na druhej strane predstavovalo režim totalitného charakteru... Ambíciou predkladanej syntézy z obdobia dejín prvej Slovenskej republiky je nielen začleniť vývoj slovenskej spoločnosti do celkového kontextu národných dejín 20. storočia, ale aj poskytnúť poznatky o celom tomto komplikovanom období. Konfrontácia s udalosťami prebiehajúcimi nielen v stredoeurópskom priestore má byť snahou zaradiť slovenské dejiny do širších európskych súvislosti a nadviazať tak na predchádzajúce zväzky edície Slovensko v 20. storočí. Syntetická práca otvára otázky a ponúka odpovede na celú škálu problémov dotýkajúcich sa fungovania štátu z hľadiska vnútropolitického a zahraničnopolitického diania a postavenia krajiny.

V knihe Arona Grünhuta, bratislavského rodáka a záchrancu Židov, sú uchované spomienky na tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, keď bratislavská židovská komunita bojovala o holú existenciu. Grünhut ako člen ilegálnej siete zohrával jednu z kľúčových úloh pri záchrane Židov. V zápiskoch prináša málo známe fakty o záchranných akciách, na ktorých sa podieľal, o pôsobení vedúcich predstaviteľov židovského odboja, o perzekúcii a terore, ktorý sám pocítil, keď ho zatkli a väznili. Predstavuje funkcionárov ortodoxnej židovskej obce a približuje dejiny bratislavských náboženských spolkov. Übersetzung aus dem deutschen Original: Katastrophenzeit des Slowakischen Judentums (Tel Aviv 1972).

Jedenásť popredných slovenských novinárov, intelektuálov a ekonómov diskutuje s poslancom Miroslavom Beblavým otvorene o situácii, v ktorej sa dnes nachádza Slovensko. Čitateľsky príťažlivou formou rozhovorov ponúka knihu konkrétne postrehy o najväčších problémoch našej krajiny. Patria sem napríklad rozsiahla korupcia, nefungujúce školstvo, oslabená ekonomika či zaostávajúce regióny. Diskusie ukazujú, že Slovensko nie je v beznádejnej situácii a existujú riešenia na ceste k fungujúcemu štátu. Forma rozhovoru, množstvo príkladov zo zahraničia a živá diskusia zaručujú, že kniha je príťažlivá aj pre bežného čitateľa, ktorého zaujímajú veci verejné.   

Úvodná kapitola vykresľuje pomerne málo známe postavenie slovenského hospodárstva v období existencie druhej Č-SR. Druhá – najrozsiahlejšia kapitola mapuje jednotlivé odvetvia slovenskej ekonomiky (finančný sektor, zahraničný obchod, poľnohospodárstvo, či najdôležitejšie odvetvia slovenského priemyslu) a ich vzťah k Nemecku v rokoch 1939 – 1943. Tretia a štvrtá kapitola sa konkrétne venujú dôležitým faktorom slovenského hospodárstva, ktorými boli odchod slovenských robotníkov za prácou do Nemecka a arizácia židovských podnikov. Monografiu uzatvára piata kapitola o stagnácii a úpadku hospodárstva prvej Slovenskej republiky v rokoch 1944/1945. Na doplnenie komplexnej charakteristiky hospodárskeho sektoru v uvedenom časovom období je súčasťou záverečnej kapitoly aj podkapitola o hospodárskej situácii povstaleckého územia počas bojov s nemeckými jednotkami. Text vhodne dopĺňajú fotografie slovenských závodov, výstavba infraštruktúry, či dôležitých osobností hospodárskeho života.

Témou monografie je pohl´ad americkej vlády na politické aktivity Milana Hodžu v rokoch 1941-1944. Posledné roky svojho života strávil Hodža politickou agitáciou medzi americkými Slovákmi so snahou ovplyvnit´povojnovú ameríckú zahraničnú politiku v oblasti strednej Európy.

Predkladaná publikácia ponúka realistický pohl´ad na život a stav cigánskych komunít žijúcich na území Slovenska. Súčast´ou jej obsahu je aj vymedzenie niektorých návrhov a odporúčaní ako riešit´tie najviac rezonujúce oblasti a problémy, týkajúce sa problému života a činnnosti vel´kej časti cigánskeho etnika.

Untertitel: Arizácia pozemkového vlastníctva židovského obyvatel´stva na Slovensku v rokoch 1939-1945.

V hospodárskej oblasti siahol štát na všetok majetok v ich rukách. Predkladná práca sleduje časť tohto procesu-arizovanie, resp. nacionalizovanie židovského pozemkového majetku, ktoré sa malo realizovať ako súčasť novej pozemkovej reformy. Jej hlavným zámerom prezentovaným verejnosti bolo vyformovanie silného roľníckeho stavu, „elity a chrbtovej kosti“ národa. Veľkolepé ciele sa však naplniť nepodarilo.

Obrazovo-textová kniha o metropole stredného Slovenska, o živote v nej v minulom storočí a najmä v jeho 2. polovici. Je dielom kolektívu autorov, pamätníkov na tamtie časy, ktorí ku svojim spomienkam vybrali z rodinných archívov pozoruhodné dobové čiernobiele fotografie prezrádzajúce čitateľom ako vyzeralo toto utešené mesto v nedávnej, v dávnejšej i dávnej minulosti. Kde boli staré bystrické kiná, kaviarne, hotely a reštaurácie, obchody a krčmy, ihriská, na ktorej ulici bolo korzo, ako tiekol Hron a kadiaľ premávali dymiace rušne starej železnice, ako vyzerali dnes už nexistujúce obce Radvaň a Kráľová, ktoré padli za obeť novej výstavbe mesta. Nostalgiou dýchajú obrázky staručkých bystrických železničných staníc, nexistujúceho vodného hradu v Kráľovej, bývalých bystrických a kráľovských kúpelov, špacírky na serpentínach plaziacich sa po stráňach vrchu Urpín i nekonečné vodné zrkadlo z roku 1974, keď sa starý Hron vrtošivo vrátil do svôjho pôvodného koryta a zalial obrovský priestor pod Pamätníkom SNP. Tieto i ďaľšie historické fotografie, zážitky i spomienky vytvárajú knihu, ktorá sa číta takpovediac na jeden dúšok.